„Veď som si pomyslel na detvianskom moste.“ Stop! Veď som svoju produkciu nikomu nenahlásil! Ale veď som si iba pomyslel, a za to sa zatiaľ neplatí. Rozdiel medzi spievaním a myslením je zatiaľ všeobecne uznávaný. Ale ktovie. Možno už existujú nielen hudobní, ale aj mentálni inšpektori nejakej organizácie, ktorí na svojich detektoroch zaznamenávajú, čo sa iba v mysli produkuje. S pesničkami je to jasnejšie, takmer všetky niekto upravoval, inštrumentoval, teda spravil umeleckým dielom. A tie chudinky neupravené, také strapaté, neumyté, tie by sa nemali ani spievať! A s tým myslením, nuž, budú ešte problémy.
Technika veľa pomohla pri napredovaní civilizácie. Odpočúvanie telefónov je bežná vec. Ale odpočúvať to, čo je v hlave, to bude! Keď si niekto „pomyslí“, to môže byť nebezpečné, ale aj drahé. Neteším sa na to. Minule som rozmýšľal o Jánovi Hollom a Ľudovítovi Štúrovi. Prerozmýšľal som možno celý kapitál.
Zostaňme pri pesničkách. Niektorí v kúpeľni spievajú. Cez steny dosť počuť. A aké sú to pesničky, na to nik vo vode nepomyslí. A myslíte, že len tak padnú do popola? Niekomu isto kvapne. Ja pod sprchou cvakám zubami, nemá to melódiu, len istú rytmickú štruktúru. Ako dokážem, že to už niekto neupravil? Zaplatíme si svoje hudobné, ale aj duševné alimenty a bude pokoj. Pohasne hystéria v médiách.
