SME

Od Márie Terézie ku Kotlebovi

Obyvatelia osád nebudovali chatrče z roztopaše či s cieľom ukradnúť komusi pozemok. Konali tak, lebo nemali iné možnosti.

(Zdroj: TASR)

Málokomu by napadlo využiť neopatrnosť a nezbednosť rómskych detí na rozpútanie takej politickej vášne, ako sa to podarilo „vodcovi“ Mariánovi Kotlebovi. Vo svojich príhovoroch národu nikde nehovoril o dvoch deťoch, ale o cigánskych hordách. Často ani nespomenul hrad Krásna Hôrka, ktorý, žiaľ, padol za obeť detským nikotínovým pokusom, ale spomínal pustošenie kultúrnych pamiatok!

Šikovná rétorika podporená jeho prívržencami a obdivovateľmi vyvolala vášne i diskusie. Nie však o potrebe zefektívniť ochranu našich historických pokladov, artiklov našej minulosti, lež o pozemkoch.

Marián Kotleba, obdarovaný parcelami, na ktorých iste iba zhodou okolností stoja cigánske chatrče, sa rozhodol urobiť si na svojom poriadok a väčšina spoločnosti mu buď priamo vyjadruje sympatie, alebo aspoň potichu drží palce.

Zákonom pripútaní

Vec však nebude taká jednoduchá, ako sa možno zdá, a môže sa skončiť aj pred medzinárodným súdom. Otázka, kde a ako sa Rómovia ocitli na cudzích pozemkoch, má totiž svoj historický základ a zrejme aj oporu v zákone.

Už z dokumentov z 18. storočia je jasné, že Cigáni spadali pod právomoc vrchnosti, na ktorej pozemku boli usídlení.

Druhého mája 1758 bol uverejnený prípis miestodržiteľskej rady, v ktorom sa prikazuje, aby zemepáni pripojili pod svoje panstvo i Cigánov, ktorí žijú na ich pozemkoch. Tak sa títo pôvodní kočovníci stali poddanými. Ak by sa svojvoľne rozhodli z panstva odísť (čo zrejme aj často robili), mali byť potrestaní palicovaním.

Je teda jasné, že Rómovia nielenže žiadne cudzie pozemky neokupovali, ale naopak, boli k nim zákonom pripútaní.

Tieto skutočnosti, najmä nariadenia cisárovnej Márie Terézie a Jozefa II. nebolo možné ignorovať a bude treba na ne prihliadať pri rozhodovaní o nadobúdaní pozemkov do vlastníctva i o povinnosti tieto pozemky bez náhrady vypratať.

A možno ani nebude nutné vracať sa až tak hlboko do minulosti. Štát totiž za socializmu chatrče od Rómov vykupoval a tým uznal ich legitimitu. Tak napríklad v rokoch 1975 – 1980 bolo vykúpených 1 582 chatrčí a zlikvidovalo sa tak 128 osád. Kým na začiatku spomínaného obdobia bolo na Slovensku 5204 chatrčí, k jeho koncu už len 3622. Okrem vyplatenia hotovosti za chatrč dostali Rómovia aj peňažný príspevok na kúpu či výstavbu domu, respektíve im bol pridelený štátny byt. Je však pravda, že mnohí takto získané domy so ziskom predávali a opäť sa vrátili do osady.

V mnohých prípadoch nárast počtu obyvateľov rómskych osád priamo zapríčinili slovenskí obyvatelia. Na pozemkoch, ktoré pre Rómov odkúpil štát a ktoré ležali v intraviláne obcí, im jednoducho gadže nedovolili stavať. Často po nociach chodili búrať rozostavané domy, len aby Cigánov nemali vo svojej blízkosti. Rómovia potom na výstavbu rezignovali a vrátili sa do osady.

Socialistický štát vtedy reagoval aspoň tak, že do týchto osád vybudoval prístupové cesty v celkovej dĺžke 112 kilometrov, vystaval 262 studní a zaviedol verejné osvetlenie. Tým však opäť uznal legitimitu rómskych osídlení!

Zbúchať si chatrč

Na druhej strane musíme objektívne priznať, že mnoho chrčí pribudlo najmä po roku 1989. Rómovia v Bratislave a veľkých mestách svoje byty predávali v očakávaní, že sa vrátia do obcí, z ktorých pochádzajú. A hoci peniaze na kúpu domčeka mali, bieli im domy predať nechceli. Tak nezostalo nič iné, než si zbúchať chatrč v osade.

Pripomínam, že napriek tomu, že na nijakú chatrč nikdy žiadne stavebné povolenie nebolo vydané, ba nebolo ani len začaté stavebné konanie, za socializmu štát chatrčky považoval za legálny majetok ich obyvateľov. Nebolo možné Rómov z obydlia vyhnať len tak bez náhrady.

Po páde socialistického režimu sa Rómovia ocitli v núdzi, z ktorej hľadali východisko. V dôsledku neschopnosti platiť nájomné a iné úhrady v súvislosti s bývaním o strechu nad hlavou prišli.

Spoločnosť by pri posudzovaní toho, na čej strane je zákon, nemala zabudnúť na dosť dôležitú vec: obyvatelia rómskych osád nebudovali chatrče z roztopaše či snahy ukradnúť komusi pozemok.

Konali v núdzi, z nedostatku iných možností. To všetko sa dialo a deje už za fungovania Úradu splnomocnenca pre rómske komunity, rôznych poradných orgánov i mimovládnych organizácií.

Zadarmo

Štát a najmä súdy budú teda musieť prihliadať na veľmi veľa historických i sociálnych okolností, za ktorých sa osady rozrastali. Často tento pohľad nebude pre majoritu príjemný: počas druhej svetovej vojny boli Cigáni vysídlení z obcí tak, aby ich doslova nebolo vidieť. Nikto vtedy neriešil, na akých pozemkoch si Rómovia vybudujú koliby...

Pravdepodobne sa o usporiadanie pozemkov zasa bude musieť usilovať štát. Možností má niekoľko: buď ich vykúpi od majiteľov, alebo im poskytne výmenou iný. Prípadne poskytne Rómom iné možnosti bývania a parcely vyprázdnia.

Aké problémy nastanú potom? O jednom viem iste: opäť sa bieli budú cítiť ukrivdení. Im totiž nikto nič nedá zadarmo! Historický kontext a vývoj v tejto emotívne veľmi preexponovanej problematike zaujíma len málokoho. Kotlebu už vôbec nie.

(Autor je kultúrny antropológ, romista)

pataj.jpg
Ústavný súd aktívne kolaboruje s politikmi, píše Roman Pataj

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

mir.jpg
Člen kabinetu kancelárky Angely Merkelovej si tovar domov prepašoval najbezpečnejším spôsobom, pod dohľadom tajných služieb, píše Miriam Zsilleová

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 745
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 554
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 073
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 919
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 624
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 9 419
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 115
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 074
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ján Figeľ.

Čo sa zmenilo pre Slovensko od času keď sa snažilo o členstvo v NATO?


Ján Figeľ
Mathias Grunewald: Ukrižovanie Krista (1513 – 1518).

Zodpovednosť sa celé stáročia pripisovala Židom.


Medveď hnedý.

Stratené dokumenty hovorili o zastrelení medvedice s hmotnosťou 67,9 kg.


Michal Wiezik
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


  1. Reštartnisa, o.z.: Skúsili ste už kolobežku ako terapeutický nástroj?
  2. Viktor Pamula: Dvadsať rokov v NATO.
  3. Ivan Mlynár: Nácek Tomáš Taraba : „Medveď hnedý, vinný vo všetkých bodoch obžaloby“.
  4. Jozef Varga: Krkavci / 48. /
  5. Marek Strapko: Aj za čias Ježiša žili dezoláti
  6. Ondřej Havelka: Starý zákon pohledem poutníka. Bible jako nejstarší cestopis odhalující smysl Cesty 10/11
  7. Rado Surovka: Chameleón prezidentom ?
  8. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 47 298
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 686
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 496
  4. Juraj Kumičák: Kolaborant 11 164
  5. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 432
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 399
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 7 387
  8. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 7 153
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu