Je to vlastne fotografia. Je na nej vysoký štíhly muž v hlbokom úklone pred malým chlapčekom. Muž má na sebe tmavý oblek, chlapček je oblečený na slávnostnú príležitosť; takmer k nám doľahne vôňa čerstvo vyžehlenej bielej košele s červenomodrou kravatou. Stoja pred mohutným stolom, v pozadí sa skvie štandarda.
Vľavo sa im prizerajú ďalšie tri postavy: trochu starší chlapec, vedľa neho muž a žena. Fotografia sa očividne zrodila narýchlo – muž má zrezanú hlavu, ženin úsmev sa črtá iba z profilu, druhému chlapcovi nevidíme do tváre.
Uprostred pútajú pozornosť chlapčekove oči a jeho zdvihnutá pravá ruka dotýkajúca sa temena sklonenej hlavy vysokého muža, akoby skúmala, čo je to za hlavu. Obaja sú ostrihaní veľmi nakrátko, na ježka. A obaja – vlastne všetci na obrázku – majú tmavú pleť.
Chlapček sa volá Jacob Philadelphia. Jeho otec sa po skončení svojej služby podľa zvyklostí prišiel s rodinou vyfotografovať so svojím predstaveným. Stoja v Oválnej pracovni v Bielom dome, kde Carlton Philadelphia slúžil ešte za prezidenta Georgea W. Busha. Na fotke sú s jeho nástupcom Barackom Obamom.
Snímka nebola vopred naaranžovaná. Keď sa rodina zberala na odchod, synovia sa ešte chceli niečo opýtať. Jacob dostal slovo ako prvý. „Chcel by som vedieť, či moje vlasy sú také isté ako vaše.“ „Tak si to vyskúšaj, kamoško,“ vyzval ho prezident a sklonil hlavu. V tej chvíli cvakla spúšť oficiálneho fotografa Bieleho domu Peta Souzu, ten ešte kedysi fotil Ronalda Reagana. „Tak čo?“ opýtal sa prezident. „Áno, sú rovnaké,“ znela odpoveď.
