Začnem ako keby od veci, ale nakoniec sa ukáže, že to od veci nie je. Dostanem sa k pointe. Pretože od point som závislý. Nemám rád príbehy, ktoré sa nekončia, vtipy, na ktorých sa nedá zasmiať.
Takže. Bolo okolo siedmej večer, onedlho som mal vyjsť na javisko, na chvíľu som si ľahol na gauč v divadelnej šatni. Zadriemal som, o pár minút som sa zobudil prestrašený, že som už mal byť na scéne. Na stolíku ležal môj mobil. Chcel som ho v rýchlosti stíšiť, aby nezvonil počas predstavenia. Pravdaže, nestíšil som ho, ale vypol. Chcel som ho zapnúť, ale nevedel som si spomenúť na PIN. Skúšal som to trikrát a na displeji mi nariadili, aby som zadal PUK. S PUK-om som sa stretol prvý raz, ak nerátame toho zo Sna noci svätojánskej.
