Prísľub, že dvaja manažéri štátnej železničnej spoločnosti vrátia odstupné a už „nebudú poškodzovať dobré meno KDH“, teoreticky mohol vo verejnosti zanechať silný dojem. Ak by sme odhliadli od súvislostí, dala by sa celá patália vykladať ako príklad novej politickej kultúry.
V dobrom by sme spomenuli Jána Figeľa, ktorý ako jediný z politikov dal svoj príliš ľahko nadobudnutý byt na charitu. Súvislosť by sa dala nájsť aj s Ivetou Radičovou, ktorá dobrovoľne odišla z parlamentu potom, čo hlasovala za svoju kolegyňu.
Niežeby to nešlo, ale nejde to. Prípad zlatých padákov je totiž príkladom politickej kultúry, ktorá tu vládne už príliš dlho.
