Autobus plný novinárov pomaličky prechádza nehostinnou pustatinou. Nikde žiadny človek, len prázdne polia a krajina. Autobus príde do svojho cieľa, zastaví, obklopia ho čudné postavy v bielych kombinézach. A postupne začnú svoju kontrolu, v rukách držia zvláštne prístroje a prechádzajú pozdĺž stojaceho vozidla. Zisťujú úroveň radiácie.
Niekoľko autobusov priviezlo do japonskej Fukušimy zástupcov médií. Vláda a energetická spoločnosť TEPCO im koncom mája chceli ukázať, ako pokračuje boj s poškodenou jadrovou elektrárňou. A tiež zdôrazniť, že obavy verejnosti pred ďalšími problémami so štvrtým blokom elektrárne s vyhoreným palivom sú v tom lepšom prípade prehnané. V tom horšom bláznovstvom.
Skutočná motivácia však bola niekde inde. Japonsko potrebuje znovu spustiť svoje nukleárne reaktory. Po Fukušime a ich plánovaných údržbárskych odstávkach ich krajina znovu nespustila. Na ostrove, kde pochádzala zhruba tretina energie z jadra a kde pred marcovým zemetrasením bežalo 54 reaktorov, nie je iná alternatíva. Vlastne je - v lete nesvietiť.
Dva extrémy
Jadrová energetika je zvláštny fenomén. Je symbolom dvoch prístupov k svetu, v ktorom žijeme, v ktorom sa chceme mať dobre a pohodlne.
Ten prvý sa tvári, že ochraňuje životné prostredie, no v skutočnosti vytvára ideologické utópie, ktoré nikdy v dejinách, počnúc Platónom, nevyšli.
Ten druhý zase nadraďuje okamžitý pragmatizmus a odsúvanie problémov nad vízie sveta, ktorý by mohol akotak dlhodobo fungovať.
Obe skupiny si urobili z jadrových elektrární svojich rukojemníkov a niekedy aj vedú svoje sväté vojny za lepšie zajtrajšky. Kým tí prví sa priväzujú o koľajnice a okupujú komíny, tí druhí akýkoľvek pokus o zelenšiu planétu označia za brzdu pokroku.
Šialené sú vlastne oba prístupy. V skutočnosti je podstatné iba jedno: jadrové elektrárne naozaj potrebujeme. A potrebujeme ich my, rovnako ako Japonci. Alebo ako Nemci, aj keď ich kancelárka, mimochodom sama bývalá fyzička, stratila pod tlakom verejnej mienky rozum.
Bolo by úžasné, keby sme dokázali žiť vo svete, kde je elektrina lacná, pri jej získavaní sa nikomu a ničomu neškodí, kde túto elektrinu dokážeme doviesť do domácnosti, používať ju a všetci by sa mali dobre. Bolo by jednoducho úžasné, keby jestvovala nová a funkčná ekoutópia. Problém je, že ona nejestvuje.
Jestvuje iba svet, kde bude v japonských prefektúrach - ak si domáci zapnú v teplom a vlhkom počasí klimatizáciu - chýbať pätnásť percent energie. Jestvuje svet, kde ak Nemci odstavia svoje jadrové elektrárne, len vybudovanie novej energetickej siete bude stáť odhadom dvadsať miliárd eur. A možno ďalších pätnásť, ktoré chce E.On ako odškodnenie za ušlý zisk a ďalšie komplikácie.
A jestvuje iba taký svet, kde je energia z nukleárnych reaktorov stále relatívne lacná, relatívne bezpečná a relatívne ekologická. Ak zvolíte ako-tak triezvy pohľad.
Nula obetí
Ľudia milujú príbehy a tajomstvá. Preto ich rádovo viac fascinuje neviditeľná radiácia, ktorej čelia úbohí obyvatelia kdesi-tamsi, fascinuje ich predstava exotického žiarenia, ktoré zabíja na rozsiahlom území. A aj médiá potom oveľa viac hovoria o jadrovej nehode v elektrárni Fukušima než o nejakom cunami.
Čo na tom, že zemetrasenie a následná vlna majú na svedomí zhruba dvadsaťtisíc obetí a Fukušima, s tým strašným následným zamorením radiáciou - s výnimkou dvoch technikov, ktorých zabilo práve cunami – zatiaľ presne... nula.
Čo na tom, že v dvadsaťkilometrovej, takzvanej no go zóne okolo nukleárnej elektrárne bola aj v najhorších oblastiach dávka radiácie zhruba na úrovni bežného CT vyšetrenia (V. Slugeň, Katedra jadrovej fyziky a techniky FEI STU, pre Trend).
Japonci aj tak v uliciach protestujú a odmietajú jadrovú energetiku. A salónni ochranári z Európy radi prikyvujú, že majú vlastne pravdu.
V tej debate sa akosi zabúda na niekoľko dôležitých faktov. Napríklad že Japonsko začalo vo veľkom nakupovať uhlie a skvapalnený zemný plyn, aby zabezpečilo výpadok elektrickej energie. Že jeho vláda po zastavení jadrových reaktorov odmietla splniť interný cieľ znížiť emisie oxidu uhličitého v porovnaní s rokom 1990 o dvadsaťpäť percent.
Že solárne a veterné elektrárne sú (zatiaľ) tak zúfalo neefektívne, že bez štedrých štátnych dotácií by asi málokto chcel takúto energiu platiť. Že tepelné elektrárne sú síce relatívne lacné, ale potrebujú neobnoviteľné - v príčetnom časovom horizonte - zdroje, nehovoriac o značnom podiele na klimatickej zmene, pri ktorej ešte môžu byť nukleárne ťažkosti zábavnou príhodu v historických knižkách.
A že vodné elektrárne radikálne zasahujú do ekosytémov. Iste, potom tam síce vzniknú nové, ale to môžeme pokojne na Slovensku vypustiť aj pštrosy a tigre (ak by tu tie prvé v divočine prežili a tých druhých sme dokázali v dostatočnom počte naklonovať). Tiež by vznikol iný ekosystém.
Najmenej zlý
Je, samozrejme, pravda, že jadrové reaktory sú rizikom. Stále poriadne nevieme, čo s vyhoreným palivom, ktoré zostáva veľmi dlho rádioaktívne. A stále hrozí riziko, že sa môže zopakovať veľká nehoda ako Černobyľ s rozsiahlymi neobývateľnými územiami.
No kým nezvládneme jadrovú fúziu (ktosi raz povedal, že toto je energia, pri ktorej bude navždy platiť „raz sa to podarí“), musíme si vyberať najmenej zlú zo všetkých zlých možností. V živote nejestvujú len veci čierne a biele, správne a nesprávne či oni a my – na zlosť kaviarenským intelektuálom.
Jadrové elektrárne jednoducho potrebujeme. A volať po ich zastavení je úplne rovnaké, ako chcieť liečiť choroby, no odmietať pokusy na laboratórnych zvieratách. Alebo chcieť nakupovať lacnú zeleninu a pečivo, no stopnúť veľkofarmárov a ich metódy ošetrovania plodín.
Už to tu raz padlo: všetci chceme svietiť. No fráza „a bolo svetlo“ sa ľahšie číta, ako urobí.
Čítajte viac komentárov:
Ficov balíček je ozdravný ako týfus, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Erik Tomáš spáchal argumentačné harakiri, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Parkanová bola estrádna ministerka, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Politici, vedci a ďalší experti opäť zachraňujú svet, píše Tomáš Prokopčák
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
