Existujú jednoduché rýchle riešenia na zložité problémy, čoby nie. Ak je napríklad teraz verejnosť pobúrená vysokým odstupným pre verejných manažérov, zakážme ho. Alebo sa tvárme, že párkrát zasadne nejaká komisia a razom vypľuje konečný vzorec výpočtu vhodného platu štátneho manažéra.
Ibaže výsledkom bude len to, že skôr či neskôr nás v súvislosti s odmenami ľudí vo vyšších verejných funkciách postretne ďalší nepríjemný šok. Priznajme si radšej, že dlhodobo jediné účinné opatrenie je zmluvy a platy zverejňovať a prípad za prípadom prediskutovať, ktorý kontrakt je vymyslený vhodne a ktorý nie.
Zverejňovanie zmlúv, ktoré obsahujú aj osobné údaje, by si vyžadovalo možno aj zásah do zákona a určite by to nebolo úplne zadarmo. Administrácia by síce nestála nič navyše, úrady a štátne firmy už aj tak majú systém, cez ktorý vešajú na web iné kontrakty.
Problém by bol, že mnoho šikovných manažérov by na to jednoducho nikdy nepristúpilo, pretože im je ochrana súkromia prednejšia. Manažéri, ktorí by vedeli, že ich platy budú určite zverejnené, by sa zháňali ťažšie a zrejme by za to podvedome pýtali aj väčší plat. Ibaže výhody by boli neporovnateľne vyššie.
Mnoho zlých zmlúv by jednoducho nikomu ani nenapadlo podpísať a z ďalších by sme sa mohli aspoň poučiť. Následná diskusia by navyše vrátila veci späť k jadru problému - s čím porovnávať kontrakty verejných manažérov. So súkromnou sférou? S príjmami politikov?
Keby sme si mohli čítať zmluvy topmanažérov vopred, možno by niekto upozornil, že pošte sa môže prudko zlepšiť hospodárenie, hoci pre to jej riaditeľka nič neurobí. A treba byť preto opatrný pri viazaní odmeny na jedno kritérium.
Možno by sme v debate pripustili, že zlaté padáky nie sú v prepolitizovanej verejnej sfére vždy scestná požiadavka. Vysoké odstupné môže byť prirodzené odškodné pre manažéra za to, že ho vyhodia predčasne pre okolnosti, ktoré on nespôsobil.
Napríklad keď majiteľ predá fabriku alebo politik, ktorý ho do funkcie pozval, prehrá predčasné voľby. Preto by napríklad stačilo, aby odstupné klesalo s dĺžkou pobytu vo funkcii.
A, bohužiaľ, možno by sa len potvrdilo, že je to od začiatku iba strata súdnosti, ktorá píše verejným manažérom zmluvy. Je však dôvod, prečo sa o tom dozvieme vždy až potom, keď niekoho vyhodia?
