Po troch mesiacoch a až na tretí pokus vláda minulý týždeň schválila Akreditačnú komisiu. Tá u nás už dvanásť rokov bdie, či lepšie povedané chcela by bdieť, nad kvalitou vysokoškolského vzdelávania. Pre vysoké školy je to mimoriadne dôležitý orgán, ktorý vlastne rozhoduje o ich bytí či nebytí.
Ani po dvanástich rokoch od jej vzniku sa však slovenský študent pri výbere vysokej školy nemôže riadiť rebríčkom kvality našich vysokoškolských ustanovizní. Neexistuje.
Dvadsaťjedenčlenná Akreditačná komisia, ktorá vzniká z návrhov vysokých škôl, trpí rovnakým neduhom. Je pod stálym politickým tlakom. Verejne to priznal aj minister školstva Peter Ponický. Ten návrh na vymenovanie jej členov predkladal do vlády trikrát. Prvý raz ho vláda neschválila, druhý raz návrh stiahol minister s odôvodnením, že zoznam navrhovaných členov musí prerokovať s ostatnými politickými subjektmi. Rovnako okomentoval aj minulotýždňový verdikt kabinetu. Ten mu totiž neodklepol jeho kandidáta na predsedu. Je to vraj politický kompromis.
V praxi to teda vyzerá tak, že ak sa ten-ktorý vysokoškolský odborník niektorej strane nezapáči, v zozname sa neobjaví. A to i napriek tomu, že ho tam navrhli a schválili najvyššie vysokoškolské orgány.
