Videnie ako produkt zraku je jedným z najvýznamnejších činiteľov pri vnímaní sveta azda i preto, že až 80 percent obklopujúcej skutočnosti nám sprostredkúvajú zrakové vnemy.
To, čo vidíme naraz, keď pozorujeme z vtáčej perspektívy rozľahlé teritórium mesta v jeho mnohých farbách, tvaroch, jednotlivostiach, detailoch a zároveň aj v celku, by sme museli jazykom pomenúvať a charakterizovať len postupne, veľmi dlho, ale i tak by sme sa nedopracovali k tomu, čo obsiahneme jediným pohľadom. Aj táto komplexnosť a popri nej dynamickosť zrakom zachytiteľných dejov či možnosť nadlho pobudnúť v sugestívnych výtvarných objektoch a v prírodnej kráse sveta, no aj celkom základná, vizuálna orientácia v bežnom živote, to všetko spôsobuje, že nevidomosť patrí k najťažším údelom človeka.
Z ďalekosiahleho významu zraku vyplýva, že slovo videnie sa stáva v jazyku aj signálom postoja, nazerania, zaujatia stanoviska, že toto slovo ponad primárnu zmyslovosť je i výrazom ľudskej dispozície hĺbkovo preniknúť do podstaty vecí.
V presahujúcom dosahu ho možno spájať s umením i s vedou a v rámci nej s takým famóznym pojmom, akým je objav, ktorý vyjadruje schopnosť uvidieť a pomenovať.