Simultánne tlmočenie nie je jednoduchá vec. Nie nadarmo dostávajú tlmočníci, ktorí prekladajú prejavy na vrcholných medzinárodných politických stretnutiach či na rozmanitých viacnárodných konferenciách, príspevky rečníkov vopred.
Neznamená to nedôveru v ich profesionalitu, ale naopak, býva to súčasťou profesionality tak usporiadateľov, ako aj tlmočníkov. Jazyky jednotlivých oblastí sú veľmi špecifické a hľadanie napríklad vhodného prekladového ekvivalentu nového odborného termínu „v priamom prenose“ zaberá tlmočníkovi čas. Aby nestratil kontakt s plynúcim prejavom rečníka, rozhoduje sa rýchlo a ako prekladový ekvivalent termínu volí najčastejšie kalk (doslovný preklad), ktorý býva zvyčajne nepresný a nezrozumiteľný.
Pri bežných spoločenských stretnutiach (televízne spravodajské tlmočenie, tlmočenie na kultúrnych podujatiach a pod.), kde dorozumievacie šumy a „škody“ sa pri porozumení nepovažujú za také závažné, sa tlmočník hádže priamo do vody, tlmočí bez prípravy. Tam je dôležité, aby si s rečníkmi dohodol aspoň tempo prerušovania ich prejavu (po trochštyroch vetách pauza pre tlmočníka).
V opačnom prípade sa účastník podujatia, ktorý zrakom vníma jedno „hovoriace telo“ a sluchom iný „hovoriaci hlas“, môže stať svedkom „naháňačky, spomaľovania a dobiehania, ruptúr, prerušení, opráv a nových štartov“ hlasu a tela. Vidíte eleganciu rečníka, v pozadí k vám dolieha jeho zamatový hlas, no váš sluch sústavne atakuje akýsi rečový stroj so zadŕhavým motorom.
Tlmočník vystresovaný rozmarným tempom rečníkovej improvizácie potom volí cestu najmenšieho odporu – prekladá všetko, doslova každé písmeno, aj syntax je „doslovná“, teda tá, ktorá je typická pre jazyk, z ktorého sa tlmočí. Vy sedíte, zavriete oči a počúvate napríklad takúto slovenčinu: „Slová tohto umelca penetrovali do povedomia Slovákov...“ (kde sa vytratilo to jednoduché „prenikli do povedomia“?), „hudba sa v tomto filme stáva niečím penetrujúcim...“, „videla som tú konsonanciu témy...“ (súzvuk diváka s témou, blízkosť témy?), „prešlo to okolo nás a zachvátila nás tá slovenská kultúra...“ (pozor, aby dušu nevytriasla), „moje sestry sa nevydali a žili ako sestry“, „sú univerzálne tie rodiny“ (v rozmanitých kultúrach, pozn. autorky), „lebo rodín je veľa“ (pádny argument). Tvorca filmu odôvodnil hrdinovu samovraždu v závere filmu po slovensky takto: „Boli dve možnosti – tento človek mohol ďalej žiť, ale ja som si chcel vybrať...“ Počúvate, nerozumiete, resp. približne rozumiete, miestami je to komédia, miestami fraška, a v duchu len veríte, že čosi sa kdesi v tlmočení stratilo, že myšlienky človeka, ktorý práve hovorí, nie sú také banálne ako v slovenčine vyznievajú.
