Súdiac podľa naliehavosti tónu a frekvencie názorov by zaiste nadobudli dojem, že v blahobytných krajinách sa veľkej časti obyvateľstva deje nepredstaviteľná krivda.
Reč je o postojoch k homosexuálnym aktivitám. Postupne sa vytvára tón povinného občianskeho súhlasu s nimi a odchýlky v názoroch sa berú div nie ako zvrhlosť. Duch agresívnejších názorov sa pokúša vytvoriť nový typ spoločenského nepriateľa – človeka, ktorý má na homosexuálnu agendu iný názor. Už je preňho pripravené pomenovanie (homofób) a aj volanie po zákonoch proti nim je neprehliadnuteľné.
Keďže na pouličnú oslavu (homo)sexualizmu mám zrejme menšinový názor, overoval som jeho oslavu vo viacerých mestách vo svete.
Utvrdil som sa vo svojom presvedčení, že ide o oslavu sexuality, výstrednosti, miestami s riadnou dávkou exhibicionizmu. Najbizarnejšia oslava bola zrejme v Amsterdame, kde pochod sexuálnej neviazanosti sprevádzali alegorické lode s jasajúcimi pasažiermi aj s maketami nadrozmerných údov. Svoje plavidlá slávy tu mali nielen rozmanité skupiny, ale aj inštitúcie, školy, úrady, dokonca aj ministerstvá. Český dokument o amsterdamskej plavbe ma vrátil o štvrťstoročie nazad.
