KDH na schopnejšieho predsedu ako je Ján Figeľ nemá.
Snem KDH dopadol v podstate úspešne. Pätina delegátov, čo Figeľa nevolila, nie je veľa, ale vzhľadom na prognózy je to nemenej ako štyri pätiny, ktoré si ho za predsedu opäť vybrali.
Nespokojným, ktorí chcú nad KDH lámať palicu, treba pošepkať, že na schopnejšieho predsedu jednoducho nemajú. Figeľ je KDH. Vyhovuje očakávaniam i priesečníkom záujmov, ktoré sa v hnutí a za hnutím zbiehajú. A ako človek domestikovaný na najvyšších poschodiach politiky, Figeľ v KDH stále výrazne vyčnieva. (Samozrejme, s výnimkou Čarnogurského. Ešteže ten - so svojou názorovou výbavou - stranícke ambície nemá.)
Čo sa týka zlatých padákov, tie sú znamením doby, nie Figeľa, ktorý s dobou vždy iba šiel - ako hlavný vyjednávač s Európskou úniou, európsky komisár, minister. A pôjde ďalej ako predseda KDH.
Radoslav Procházka je po sneme poučený, že - podobne ako Lipšic – aj on je v KDH cudzorodý prvok. Niežeby nebol dobrý kresťan, to nevieme posúdiť, ale kritická väčšina členstva má dramaticky odlišné očakávania od politiky a KDH ako on sám. To vzbudzuje veľkú nedôveru a ostražitosť aj k návrhom, ako je zmena stanov. Ako sondovanie terénu - namiesto čelnej zrážky s Figeľom - to nebolo zle vymyslené, ale ani inak dopadnúť nemohlo.
