Zrušenie pozvania pre predsedu maďarského parlamentu Lászlóa Kövéra do Izraela je ďalšia nepríjemná facka pre Orbánov režim.
Nesúhlasiť s Izraelom je však dnes najmä v ľavicových a krajne pravicových kruhoch vo svete populárne, takže to nie je až taká bolestná facka (nedostane sa jej toľko publicity), ako bolo vrátenie vysokého maďarského štátneho vyznamenania laureátom Nobelovej ceny Elim Wieselom.
Nehrozí ani takými praktickými dôsledkami, ako minulotýždenný list päťdesiatich amerických kongresmanov premiérovi Orbánovi, aby sa jeho vláda postavila proti antisemitizmu a homofóbii v Maďarsku.
Fascinujúce je, ako na to Orbán a spol. kašlú, alebo si vôbec neuvedomujú, s čím sa zahrávajú. Kövér má možno pravdu, keď v odpovedi Wieselovi píše, že spisovateľ József Nyirő nebol vojnovým zločincom (spojenci ho tak aspoň po vojne neoznačili).
Keď však dodáva, že Nyirő nebol ani fašistom a antisemitom, jednoducho klame. Seriózni odborníci priniesli aj v posledných týždňoch dosť dôkazov o opaku, popierať to je popieraním nosa medzi očami.
Je neuveriteľné, ak si skúsený vedúci politik môže myslieť, že mu na takéto primitívne zavádzanie svet skočí. A uverí mu dokonca aj to, že keď maďarský parlament spoluorganizuje Nyirőov pompézny pohreb v susednom štáte, keď poslanci vládneho Fideszu odhaľujú sochy Horthyho a budapeštianska radnica ovládaná Fideszom sa zasadzuje za postavenie sochy azda najvýznamnejšiemu ideológovi maďarského antisemitizmu biskupovi Ottokárovi Prohászkovi, tak za tým nie je nijaká politika.
Naopak, umelé budovanie kultu Nyirőa, Horthyho, Prohászku a ďalších podporované z najvyšších miest (inak to v Orbánovom štáte ani nejde), je výsostne politickou, mocenskou záležitosťou. Je to vedomá, vytrvalá vládna snaha falšovať históriu a jej sfalšovaný obraz zneužívať na politické ciele.
Iná vec je, že pre niečo také netreba ísť až k susedom. V zatiaľ jemnejšej a menej dôslednej forme to poznáme i na Slovensku. Aj tu sa Smer za prvej Ficovej vlády snažil pre vlastné politické ciele budovať kult spisovateľa podporujúceho totalitnú ideológiu a režim.
Napríklad keď „predseda parlamentu Pavol Paška legitimizoval (Vladimíra) Mináča prostredníctvom jeho citátu, ktorý umiestnil na pamätnej tabuli na priečelí budovy bývalej SNR“, ako v krajne pravicovom mesačníku Extra plus vysvetlil ideológ Smeru Boris Zala.
Aj tu môžeme očakávať falšovanie histórie pre politické ciele, ako predviedol kandidát Smeru do správnej rady ÚPN Ján Hrubý, ktorý vo svojom blogu o špeciálnej prokuratúre tvrdí, že ju „vytvorili už v 90. rokoch podľa vzoru NSDAP“, nemeckej nacistickej strany.
Nejde o to, že tým poškodzuje demokratické súdnictvo, takéto prirovnanie najmä bagatelizuje pomery v tom nacistickom a jeho zločiny. Čo na tom, že sa Hrubý takýmto tvrdením pre podobnú funkciu odborne aj morálne diskvalifikuje. V očiach Smeru je naopak práve schopnosť vyložiť históriu vždy podľa straníckych potrieb tým, čo z neho robí muža, ktorého v ÚPN potrebuje mať.
Čítajte viac komentárov:
Ak Smer vysvetľuje, že dosah konsolidácie za minulej vlády bol väčší, mlčí o tom, že minulá vláda aj viac šetrila, píše Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Zľakli sa sami seba, píše o českých politikoch Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Fico stratil pred domácim publikom sebavedomie, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
