Je tu leto, Univerzitná knižnica urguje vrátenie kníh, nuž sa predtým ešte raz ponáram do 1183-stranového bachantu Magorova suma, ktorý obsahuje kompletné básnické dielo Ivana Martina Jirousa, prezývaného Magor.
Magor, narodený 22. 9. 1944, opustil tento svet 67-ročný, iba čosi pred vyše polrokom, 9. 11. 2011. Známe je o ňom, že bol od roku 1969 ťahúňom Plastic People of the Universe a najurputnejším českým disidentom, ktorý si (na päť ráz) odsedel dohromady osem a pol roka. Jeho uväznenie v rokoch 1976-77 naštartovalo Chartu 77. Veľa ľudí si iste všimlo aj to, že bol vyznamenaný cenami Jaroslava Seiferta a Toma Stopparda, alebo že na jeho počesť vznikol hudobný festival Magorovo Vydří. A samozrejme aj to, že bol autorom viacerých básnických zbierok.
No koľko ľudí vie, že to bol jeden z najväčších českých básnikov všetkých čias? Takú vec si nemusíme totiž uvedomiť, keď čítame jeho básne alebo zbierky jednotlivo. Aj ja som si to uvedomil až teraz, keď som si celé jeho básnické dielo prečítal na dúšok.
Ako reflexia vlastného osudu sa jeho poézia vyrovná Villonovej – a bodaj by aj nie, veď si neodtrpel menej. Obrovskú silu majú jeho prosté väzenské modlitby, tie smrteľne vážne – „volám Tě vroucně skrze mříže“ – i tie sebaironické – „Lao tsi kdysi řekl k tomu / mudrc nemusí vyjít z domu. / Moudřejší snad už nikdo není: / dům zaměnil jsem za vězení.“
