Zaznel potlesk a ľudia v trnavskej katedrále začali jeden za druhým vstávať. Toto absolútne neliturgické standing ovation počas bohoslužby môže byť symbolickým prelomom a nadlho jediným pozitívnym dôsledkom odvolania arcibiskupa Bezáka.
Nie je to gesto ustráchaných oviec, ale zdravá reakcia dospelých ľudí. Trnavským katolíkom nezávidím. S trochou láskavej irónie by som im doprial jasnejší prípad arcibiskupovho odchodu – napríklad na spôsob najčerstvejšej argentínskej telenovely. Päťdesiatsedemročný biskup Fernando Barallo z diecézy blízko Buenos Aires odstúpil zo svojho úradu, keď médiá zverejnili zábery z jeho letného šantenia s dávnou láskou v bikinách.
Leto bez bikín
Slovenské leto sa ešte len rozbieha a bikiny v tomto príbehu nepomôžu. Ak by toto odvolanie bolo podobného charakteru, všetci by si prišli na svoje a mali by vo veciach jasno: rigidní moralisti, veľkorysí a ľudsky chápajúci či bulvárom odchovaní milovníci cirkevných škandálikov. Tu je však Božieho (alebo len obyčajného) svetla kriticky málo.
Po zbabranom výkone PR demanažéra biskupskej konferencie (odteraz je Dan Brown synonymom literatúry faktu) Bezákovo odvolanie priblížilo vnútrocirkevné pomery k tomu, čo sa doteraz v politickom prostredí označuje ako správanie goríl. Falošné tóny, nedostatok informácií, mocenské skupiny, ekonomické záujmy, lobistické úspechy, obetní baránkovia, machinácie a intrigy...
Čo iné vidíme? Arcibiskup Bezák nie je žiadnym teologickým revolucionárom. Nesobáši homosexuálne páry a nepochybuje o Božej Matke. Je to tragikomické, ale jeho jedinou verejne vnímanou revolúciou bol civilný tón reči, absencia pátosu okorenená spontánnosťou a dotykmi s reálnym svetom. A zmysel pre kvalitný rock.
Ak niekto hovorí o zlom vedení diecézy a nekvalitnej personálnej práci, odvolať treba všetkých členov biskupskej konferencie, ktorí musia ročne „zašiť niekam“ desiatky alkoholikov a psychicky labilných mužov spomedzi svojich kňazov.
Nech sa namáhame akokoľvek, zostáva vysvetlením len niečo z vyššie spomenutých litánií dôvodov: moc, intrigy, machinácie atď. Však to poznáte! Aktéri tejto hry vedia, že každý škandál sa raz skončí. S pokojom tých, čo sa radi pozerajú na svet zo zorného uhla večnosti, vedia svoje.
Nepedagogické zlyhanie
Nakoniec je na tomto odvolaní najvzrušujúcejšou otázkou ďalší vývoj postojov slovenskej verejnosti k väčšinovej cirkvi. V trnavskej katedrále totiž nevstali cirkvi nepriateľskí novinári a proticirkevní liberáli. Ide o dôležitejšie memento ako oficiálna petícia profesionálnych intelektuálov (plus trénera Weissa), ktorí sa angažujú v každej neprávosti tak pravidelne, až je ich podpis nudnou samozrejmosťou.
Po rokoch výchovy slovenských katolíkov k nezdravej úcte (a láske, a vernosti) k pápežskému úradu je toto nepedagogickým zlyhaním. Slovensko, ktoré je vraj vždy hlboko v srdci každého pápeža (presne tak ako Papua-Nová Guinea) si už zvyklo na kultúrnejšie spôsoby. Často sa ich nemôže dočkať od politikov alebo nositeľov ekonomickej moci tak, ako sa ich nedočká od cirkevných hierarchov, ale to očakávanie je už silné.
Práca Bezákových „priateľov“
Tí informovanejší vedia, že nejde o čisto vatikánsku politiku. Za pápežským podpisom je vytrvalá práca Bezákových „priateľov“ tu doma. Ak sa ukáže, že za všetkým hľadaj peniaze (kdeže ženu, to je už romantika zašlých čias), pre slovenského katolíka sa skončia časy jasných istôt.
Áno, áno – hneď budú poruke duchovní otcovia s teóriou o tom, že cirkev je ľudsky nedokonalá a hriešna. Ale ak to je tak, kto je tu dobrý a kto zlý? Kto zlyhal a kto odolal pokušeniu? Ako vyzerá očista, ozdravenie či náprava? Kto ju má na starosti a prečo? Ak nedostane odpovede, začne silno veriť tomu, že tu už ide o systémovú a principiálnu chybu, nanič softvér bežiaci na prekonanom hardvéri.
Náhodou sa nám to naše leto začína zaujímavo. V bikinách aj bez nich.
(Autor je publicista)
