Veľké premiérovo ťaženie za získanie dvoch malých zdravotných poisťovní sa pre neho nemôže skončiť zle. Predseda Smeru tvrdí, že ak štát Dôveru a Union získa, tak si už súkromní akcionári zdravotných poisťovní nebudú môcť vyplácať zisky. To sa rozhodne stane. Pravdepodobne pritom klesne efektívnosť systému, ale čo už s tým Robert Fico.
Žiadna cena, ktorú za to štát zaplatí, nebude taká, že by sa dalo jednoznačne povedať, že štát kúpil draho. Lebo kto to už posúdi.
Navyše, čím viac budú poisťovne pýtať, tým viac bude Fico kričať, že to od nich treba kúpiť, lebo vysoká cena je dôkaz, že veľa zarábajú. Napríklad Dôvera ešte pred pár mesiacmi odhadovala zisk za minulý rok na približne desať miliónov eur. Včera to bolo zrazu 40 miliónov eur. To je pre obraz transakcie podstatné: pri ročnom zisku okolo desať miliónov eur by bolo trúfalé za Dôveru pýtať aj 200 miliónov eur, pri 40 miliónoch pre akcionára ročne sa zdá kúpa aj za pol miliardy celkom v pohode.
Ak sa Robert Fico s akcionármi oboch poisťovní nedohodne, tiež mu to neublíži. Lebo bude za pána AspoňSomToSkúsil. A ak sa nedohodne s Unionom, ale len s majiteľmi Dôvery, tiež neobanuje. Navonok získa skalp Penty, no zahojí pritom svojho kamaráta Juraja Širokého.
Pretože, zopakujme znova, Penta v minulosti predala polovicu svojho podielu v zdravotnej poisťovni Dôvera. Juraj Široký ako partner bol zaujímavý vďaka tomu, že mal to, čo vtedy ani náhodou nemala Penta - vplyv na Roberta Fica. A v čase, keď šiel Fico Dôvere po krku, to bolo veľmi cenené aktívum.
Keď manažéri Penty off-record o tej transakcii spätne hovoria, ospravedlňujú jej utajenie tým, že si to želal Široký. Aby sa o nej Fico dozvedel, až keď bude Široký fakticky majiteľom Dôvery. Napokon, on record doteraz šéfovia Penty popierajú Širokého vplyv a v oficiálnej akcionárskej štruktúre vidno len cyperskú firmu Prefto Holding.
Späť k záchrane slovenského zdravotníctva. Majitelia Dôvery a Unionu sú pod tlakom, ale nie sú v situácii, žeby museli poisťovne predávať. Kupujúca strana ide do obchodu s výraznou emóciou, pričom je jasné, že ak chce dosiahnuť svoje, veľa iných možností nemá. Žeby Fico znova akože zakázal zisk? Aj menej pamätajúcich by to už nudilo a poisťovne by znova našli iný spôsob, ako peniaze pre akcionárov vytiahnuť.
Aby to bolo pre kupujúceho (štát) ešte komplikovanejšie, rozhoduje za neho človek, ktorý nič neriskuje (Fico), lebo aj tak by za ten obchod neplatil z vlastného. A keď si k tomu pridáte, že na strane predávajúcich vidno aj jeho sponzora a otca zakladateľa jeho strany, prestáva to byť príbeh z biznisu. Toto vyzerá ako dokonale drzý zločin.
