Malo by sa za softvér platiť? Existujú hnutia, ktoré tvrdia, že pre spoločnosť je lepšie, keď sa tak nedeje.
Softvér by mal byť prístupný všetkým, tvrdia. A snažia sa, aby ku komerčne predávaným programom existovali aj ich bezplatné alternatívy.
Kým hnutia za otvorený softvér sú populárne od 90. rokov a svoje väčšie úspechy už majú dávno za sebou, v iných brandžiach ešte len teraz začali nahlas kričať.
Napríklad vo vede. Tá desaťročia funguje rovnako – svet sa o vedeckých objavoch dozvedá cez odborné periodiká. V nich prejdú editorskou kontrolou, ktorá má zaručiť, že informácie sú dôveryhodné.
Tieto periodiká nie sú nijaké lacné čítanie k raňajkám, na ktorom budete na obed škrabať zemiaky.
Sú natoľko drahé, že väčšina vedcov sa k nim vie dostať len cez svoje vedecké pracovisko alebo knižnicu. A ako sa k nim viete dostať vy? Takmer vôbec (alebo teda – museli by ste zaplatiť až desiatky eur za jeden článok).
A to sa prestalo páčiť mnohým. Dokonca toľkým, že keď začiatkom roka začali vedci podpisovať výzvu Náklady vedomostí, ktorá sa stavia práve proti doterajším spôsobom vydávania vedeckých textov, americké médiá začali hovoriť o akademickej jari.
Metaforu si vypožičali od revolúcií v arabskom svete – jej dosah totiž môže byť rovnako podstatný.
