Už neraz som sa presvedčil, že postoj mojej mamy postavený na predpoklade, že nášmu Pánu Bohu najlepšie rozumieme my sami, má v sebe silu paradoxu.
Možno mu rozumejú aj náš pán farár, lebo sú náš, hovorí moja mama ďalej, ale čo už môže vedieť o našom Pánu Bohu pápež v Ríme?! Kauza odvolania arcibiskupa s ľudskou tvárou pápežom s bojovým označením B 16 je toho jasným dôkazom.
Odmietam prijať
Monsignora Bezáka som po prvý raz zaregistroval minulé leto. Na Pohode. Hovoril uvoľnene, zrozumiteľne, príťažlivo. Uveriteľne. Nesnažil sa nikomu zapáčiť a práve tým mi bol sympatický. Rozumel som jeho životnému postoju, cítil som, že si je vedomý zodpovednosti plynúcej zo svojho postavenia, zo slobody voľby. Jeho voľbou je život veriaceho človeka. Moderného.
Po dlhom čase som mal pocit, že hlásiť sa k viere je možné bez toho, aby sa kresťan cítil previnilo len preto, že za vrcholné prejavy svojho vzťahu k Bohu nepovažuje drmolenie ruženca, pravidelné vetranie kostolného ancugu a vybľakovanie pokleslých songov s ohlupujúco triviálnym refrénom do nemoty opakujúcim, že „Ježiš je kamoš“.
V čase, keď len rozpačito hľadíme do zeme pri zmienkach o dokázaných pedofilných škandáloch v radoch dušpastierov sa zrazu zjaví kňaz, dokonca vysoko postavený kňaz, ktorý prirodzeným a uveriteľným spôsobom hovorí o tom, že dôležitejšie je vedieť duchovne žiť v neduchovnom priestore, než sa pred svetom schovávať za kostolnou bránou, prišlo rozhodnutie pápeža o jeho odvolaní ako studená sprcha.
V minulosti by takéto rozhodnutie Vatikánu malo pravdepodobne za následok vypuknutie ozbrojeného konfliktu. Boli to časy, keď rímski pontifikovia považovali za legitímne šírenie viery so zbraňou v ruke. Dnes sme inde. Nevyzývam na militantné prejavy. Ale odmietam prijať takéto rozhodnutie so sklonenou hlavou a bez vysvetlenia.
Odstredivka doby
Nechce sa mi špekulovať nad tým, čo „je za tým“. Nechce sa mi po kútoch a pološeptom rozvíjať konšpiračné a paranoidné teórie. Ale bez jasného vysvetlenia sa im bude dariť lepšie než muchám v parenisku. Toto sú dôsledky zmluvy s Vatikánom. To má za tých eštebákov, čo na nich ukázal prstom. Vybavujú si s ním účty, lebo vie priveľa o tom, kde sa podelo židovské zlato za slovenského štátu... Muchy bzučia a kladú vajíčka, nie nepodobné malým bombardérom rozsievajúcim smradľavé bomby.
Moderný človek, ak sa dnes verejne hlási k príslušnosti ku katolíckej cirkvi, nie je v postavení prvých kresťanov, ktorých s chuťou hádzali levom. Ale pocity môže mať niekedy podobné.
Arénou dnešného cirkusu je odstredivka doby. Odvaha je lacná, názory predžuté, postoje ľahko skopírovateľné. Kúpim si farebný časopis, zapnem ešte farebnejšiu telku, kliknem na perfektne vystajlovanú sajtu... Život ako z obrázku, aké ľahké je ho žiť! Aké moderné. Samozrejme, hovoríme o Západe. O vyspelom Západe. O tom Západe, ku ktorému sa počas veľkonočného požehnania prihovára hlava katolíckej cirkvi v desiatkach jazykov.
