Vo štvrtok poobede s radostným očakávaním vchádzam na trenčianske letisko. Podrážky sa mi lepia na asfalt, slnko pečie, pivo tečie, pot sa leje, festival je pred nami, radosť narastá. Celý rok sa tešíme a už je to tu, začína sa Pohoda.
V piatok večer prichádza búrka. S kamarátkou, s jej dvoma malými dcérami a s desiatkami ďalších ľudí sa skrývame vo veľkom stane a čakáme, kedy prestane pršať. Čakáme potme, hodinu či viac, hlava na hlave. Malým dievčatám postupne ľudia dávajú svoje deky, svietiace paličky, niečo na hranie, aby im bolo v stane dobre.
