V lete, ôsmeho augusta 1173 sa začala stavba zvonice v Pise. Keď stavba pokročila na druhé poschodie, naklonila sa. Dôvodom boli zlé základy.
Neskôr (stavba trvala 177 rokov) sa stavitelia snažili fatálnu chybu napraviť, no nie vyrovnaním sa s nestabilným podložím, ale pokúšali sa ju ďalšími poschodiami „vyrovnať“. Ich potomkovia potom ešte o 600 rokov neskôr riešili, ako zabrániť tomu, aby to celé nespadlo.
Ako v Toskánsku
Paralela so slovenským vysokým školstvom sa priam ponúka. V krátkom porevolučnom období boli položené základy novej vysokoškolskej legislatívy. Myslím si, že zlé základy.
Univerzity dostali širokú autonómiu a nezávislosť (podobne ako súdnictvo), ktorú začali využívať čoraz viac mimo smeru svojej misie (ako súdnictvo). A naši stavitelia postupovali podobne ako v Toskánsku. Obrovským počtom noviel začali stavbu podopierať, vypadávajúce kusy dolepovať, semtam zlepšovať nejakým balkónikom či muškátmi. Márne. Navyše každá novielka len upozornila na zlé základy. O tej poslednej to platí dvojnásobne.
