Ranné odbery krvi vedia vystresovať každého. Ale také vedenie Generálnej prokuratúry či sudcovia Ústavného súdu teraz musia byť vystrašení dvojnásobne. Vysvetliť totiž naštvanej sestričke s injekciou v ruke, prečo nemocniční lekári mohli dostať vyššie platy a ona nie, môže byť problém. Ono sa to totiž celkom dobre vysvetliť nedá.
Rozhodnutie Ústavného súdu nie je konečné a predbežné pozastavenie účinnosti sadzobníka miezd nie je ešte vyhotovené aj s odôvodnením, takže súčasné rozmýšľanie Ústavného súdu ani nie je presne známe, ani nie je konečné. Dá sa však vychádzať z toho, že prijal aspoň niektoré argumenty zastupujúceho šéfa prokuratúry Tichého, ktorý o zrušenie zákona žiadal a že ho zaujali do tej miery, že ho aj preventívne pozastavil.
Skúsme si zjednodušene zhrnúť, na čom stál Tichého návrh. Po prvé, tvrdil, že sestričky sú neférovo zvýhodnené oproti iným zdravotníkom. „Ide o pozitívnu diskrimináciu v prospech sestier, ktorá by mohla byť ústavne konformná iba v prípade, ak by pre to existovali objektívne a rozumné dôvody,“ píše prokuratúra. Tie tu však vraj neboli.
Druhý problém má byť, že zákon pridal nečakané nové bremeno súkromným lekárom – „povinnosť poskytovať favorizovanej skupine osôb (sestrám) mzdu aspoň v zákonom ustanovenej výške predstavuje obmedzujúci zásah do základného práva užívať svoj majetok“.
No a tretím problémom má byť, že na vyššie platy neexistuje dosť verejných zdrojov, čiže právo na ne sa stáva „iluzórnym“. Podľa Tichého je „v rozpore s princípom právneho štátu, ak zákonodarca priznal určitej skupine základné právo na odmenu v rozsahu, ktorý nenachádza odraz v reálnom vývoji spoločnosti“.
Všetky tri argumenty majú racionálny základ – optometristi, maséri a zdravotní asistenti majú právo sa pýtať, prečo aj oni nemajú garantované vyššie platy. Krach súkromných ambulancií pre nové náklady je problém. A áno, kde nič nie je, aj zákon ťažko zoberie.
Lenže je tu jedno veľké „ale“ – všetky tieto argumenty platia aj pri platoch lekárov. Aj oni si štrajkom vydobyli nový paragraf, ktorý pre iných neplatí. Aj ich mzdy zaťažujú aj súkromníkov. A rastúci dlh nemocníc tiež nesvedčí o tom, že spoločenská realita velí zvyšovať platy.
Jeden problém s pozastavením miezd sestier teda je, že je diskriminačné, pričom rozdielny prístup nebol rozumne zdôvodnený. Druhý spočíva v tom, že návrh je veľmi aktivistický. Úvahy o tom, čo je primeraný plat a čo si spoločnosť môže dovoliť, majú patriť politikom. Ich úlohou je dohadovať sa s odbormi, firmami, zamestnancami a hľadať schodné riešenia.
No a zábavné tiež je, že legitimitu platov sestier rieši generálny prokurátor, ktorého nikto nevolil a jeho legitimita je teda nulová, a ústavní sudcovia, ktorí sami seba vyňali spomedzi iných ústavných činiteľov a zakázali zmrazenie vlastných miezd.
