Vytiahol som si z chladničky studený červený melón, posolil ho a zahryzol doň. Japonci si vodný červený melón solia. Je to trik na oklamanie jazyka založený na efekte kontrastu. Keď sa štipka jednej chuti pridá do úplne opačnej, zdôrazní sa želaná. Melón je potom ešte sladší a chutnejší. Vyskúšajte!
Keď sme s mojou ženou začali spomínať, hovorila mi, že melón bol na Slovensku vždy dostupným ovocím na rozdiel od iných druhov, na ktoré sa za socializmu stávalo v rade. Prišli sme na to, že pre moju ženu nie je melón v spomienkach na detstvo až takým silným synonymom leta, ako to cítim ja.
V Japonsku sa melón pestuje ako zelenina, až v obchode ho kúpite medzi ovocím. Slovom "melón" v Japonsku označujeme menšiu oranžovú odrodu. Vodné červené melóny sa volajú "suika". Pred mnohými rokmi ich priviezli zo západných krajín, ale posledných sto rokov suiku pestovali v Japonsku vo veľkom ako domácu zeleninu/ovocie.
Naše vodné červené melóny majú okrúhly, nie oválny tvar. Keď som bol malý, moje letné prázdniny boli vždy zviazané so suikou. Nielen ako pochúťkou na jedenie, ale aj pri mnohých ďalších aktivitách. Máme napríklad hru, ktorá sa volá "Rozdeľ suiku". Suiku položíte na zem. Hráčovi zaviažete oči a dáte mu do rúk dlhú palicu. Odvediete ho päť - šesť metrov od suiky, musí sa trikrát zatočiť okolo vlastnej osi a potom ho navigujete smerom k suike. Keď je dostatočne blízko, môže sa zahnať palicou, aby suiku rozštiepil.
Hráč, ktorému sa podarí dosiahnuť najkrajší tvar a rozdelí suiku na dve presné polovice, je víťazom. Po skončení hry sa všetci pustia do jedenia, suiku si, samozrejme, posolia. Toto je hra, ktorú často hrajú deti v letných táboroch alebo počas skupinových výletov na pláž. V táboroch si deti spolu s vedúcim robievajú zo suiky napríklad aj lampáše, podobne ako na Halloween. Vyrežú do okrúhlej dyne strašidelné tváre. Keď sa zotmie, všetci vyjdú von, rozsvietia povyrezávané lampáše a niekto z dospelých začne rozprávať strašidelné príbehy:
