Za nelegálne osady nesú úrady rovnakú zodpovednosť ako ľudia, čo v nich bývajú. Volanie po ich búraní teraz nič nevyrieši.
Pozerám sa na to skoro denne v televíznom spravodajstve a znovu a znovu sa mi nechce veriť vlastným očiam. Sú to správy zo Slovenska, nie z nejakého divokého východu či západu. Vždy rovnaký stereotypný obraz: rómske matky s deťmi vyháňajú z ich domovov. Dnes to bolo rovno aj za rachotu demolačných strojov, ktoré tie ich domovy v priamom prenose zrovnávajú so zemou.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
V priamom prenose sledujeme, ako tie matky nariekajú, hystericky jačia, navzájom sa prekrikujú... No proste bežný cigánsky folklór – prepínajú stanicu unudení gadžovia. A v intimite svojej obývačky poväčšine aj súhlasne prikývnu: „Takto treba zaobchádzať s tou háveďou!“
Pokiaľ sa úradní činitelia vôbec unúvajú ospravedlniť tento svoj zločin proti ľudskosti, je to vždy rovnaké.
„Cigáni si to tam postavili bez povolenia, na súkromnom či obecnom pozemku a už nám prešla trpezlivosť. Porušili zákony a ináč sme nápravu nevedeli vymôcť.“ A keď sa spýtate na ľudskosť, cynicky vám odvrknú: „Či je vymáhanie zákona a zákonnosti zločinom?“
Pikantnou bodkou za podobnou správou býva, keď sa vzápätí na obrazovke objaví iná, oveľa honosnejšia čierne stavba, s ktorou úrady prejavujú plno pochopenia pri svojej snahe zlegalizovať ju.
Buďte si istí, že v tomto prípade nejde o Cigánov. Buďte si istí, že to nebude riešiť demolačná čata.
Frešo na Kotlebovej úrovni
Nejdem apelovať na váš humanizmus – starostovia, primátori, vládni činitelia. Aj tak sa obávam, že by to nenašlo ozvenu. Len vás chcem upozorniť, že už aj fašisti a komunisti si v tejto krajine overili, že tadiaľto cesta nevedie.
Pokiaľ nechcete tie rómske matky s deťmi poslať priamo do koncentrákov, demoláciou ich chatrčí, vyhnaním ich z domovov ste nič nevyriešili. Nezostane im nič iné, než si tú chatrč postaviť znovu kdesi inde, opäť bez povolenia, lebo aj tak by ste im to povolenie nedali.
Vaša rada, aby odišli do susedného chotára, stojí za starú bačkoru. Tam im totiž radia to isté.
Rozum mi však zostáva stáť, keď sa na úroveň Kotlebu a jemu podobných „ochrancov zákona“ dostávajú predstavitelia opozície, tentoraz v mene SDKÚ už nielen Kaník, ale dokonca aj s predsedom Frešom.
Tak ako Kotlebu ani ich nezaujíma, ako sa príslušní Rómovia dostali a stále dostávajú do tejto bezvýchodiskovej situácie (zostať na ulici, odísť do lesa či postaviť si načierno chatrč), je im jedno, čo s nimi bude, keď im tú chatrč strhnú.
Tak ako Kotleba chcú iba odstrániť nezákonnosť – nech to stojí, čo to stojí! Tak ako Kotleba majú pre Rómov v núdzi iba reštriktívne, trestajúce riešenie: porušili ste zákon, tak pykajte!
Ako opozícia majú Frešo s Kaníkom voľné ruky. Môžu Fica i Kotlebu usviedčať, že ich „najlacnejšie“ riešenie otázky rómskeho bývania a rómskej otázky vôbec je nielen únikové, falošné, ale aj vysoko nehumánne, pošliapavajúce základné ľudské práva, a že touto cestou nemožno obnovovať v krajine zákonnosť.
Že toto „najlacnejšie“ riešenie nás v konečnom dôsledku vyjde veľmi draho, lebo podstata problému zostala nedotknutá. A že sú tu aj humánne riešenia, ktoré sú síce v počiatočnom štádiu nákladnejšie, ale napokon oveľa efektívnejšie. Máte šancu ponúknuť ich Ficovi a dotlačiť ho k ich realizácii. Len treba pohnúť rozumom a neuspokojiť sa so slaboduchým kontrovaním Kotlebovi.
Vyšší princíp len podľa potreby
Mimochodom, Dzurindova i Ficova vláda už jednoznačne preukázali, že hoci uznávajú potrebu chrániť súkromné vlastníctvo, vedia pragmaticky uprednostniť vyšší princíp, keď to považujú za potrebné a prospešné.
Dokázali vyvlastniť súkromnú pôdu pod diaľnice v takzvanom štátnom či verejnoprospešnom záujme. Dokázali túto pôdu zabrať a stavať na nej skôr, než došlo k usporiadaniu vlastníckych pomerov. Tie v mnohých prípadoch doteraz nie sú usporiadané, hoci diaľnica na nich už dávno stojí a funguje.
Čo – okrem nedostatku dobrej vôle – vám bráni, aby ste rovnakým spôsobom postupovali aj v prípade rómskych osád postavených na pôde súkromných vlastníkov?
Keď úrady privreli oči pri ich budovaní, keď ich tam nechali stáť celé roky, majú za ne rovnakú zodpovednosť ako tí najbiednejší Rómovia, pre ktorých takáto ostrakizovaná osada pánu Bohu za chrbtom bola posledným východiskom.
Títo Rómovia nie sú schopní si tú pôdu odkúpiť, aj keby pre nich bola na predaj. Tak nech ju pre nich odkúpi štát a dohodne s nimi rozumné splátky, ktoré dokážu splácať.
Ak sa to dalo v štátnom či verejnoprospešnom záujme urobiť v prípade diaľnic, musí to ísť rovnako aj v prípade Rómov. Nie sú menším problémom tejto spoločnosti ako jej cesty. Dokázali ste si spočítať, že cena vyvlastnenej pôdy aj s diaľnicami na nej postavenými je oveľa prijateľnejšia ako cena za kolabujúcu dopravu.
Domnievate sa, že cena vyvlastnenej pôdy s rómskymi chatrčami by bola vyššia ako riešenie rómskeho problému vráteného o sto rokov späť?
Keď už nič iné, buďte aspoň rovnako pružní ako v prípade tých diaľnic. Urobte to skôr, než starostovia, kotlebovci či kaníkovci nasadia buldozéry.
Rómsku otázku treba dnes začať riešiť tým, že zahasíte požiar na najchúlostivejšom mieste – v ilegálnych rómskych osadách, a nie tým, že do toho požiaru budete liať horľavinu.
(Autor je politológ)