Rozšírenie Európskej únie o Rumunsko a Bulharsko bolo rovnakým politicky motivovaným rozhodnutím, ako prijatie Grécka do únie a najmä do eurozóny.
Nebolo tajomstvom, že pomery a politická kultúra v oboch krajinách majú veľmi ďaleko k európskym štandardom, reformy verejnej správy či právneho systému prijaté ako podmienka členstva idú len po povrchu, väčšinou vôbec neprešli do praxe a pozitívne zmeny sa dajú veľmi ľahlo zvrátiť. Prijatím však zároveň únia prišla o najúčinnejšie páky voči obom krajinám. U členov dokáže Brusel zmeny presadzovať ťažšie než tam, kde ešte len túžia po členstve.
V Rumunsku máme od posledných volieb už štvrtú vládnu koalíciu. Vznikajú väčšinou podľa toho, ako poslanci putujúci medzi stranami menia pomer síl v parlamente. Nový premiér Victor Ponta v búraní demokracie a mechanizmov kontroly vládnej moci za niekoľko týždňov takmer dobehol Viktora Orbána.
