Verejnoprávny priestor je najcitlivejší v rozhlasovom a televíznom vysielaní. Sledovať kvalitné a vyvážené spravodajstvo bez uprednostňovania ambicióznych politikov a politických skupín je pre víťazov volieb zaiste bolestné. Za každým víťazstvom je pochopiteľne kus tvrdej práce a taký úspech prináša aj isté očakávania, ktoré s verejnoprávnosťou súvisia len okrajovo, alebo vôbec.
Nech už sú očakávania dnešných víťazov akékoľvek, očakávania kultivovaných poslucháčov a divákov sú prosté a stále – za svoje koncesionárske poplatky čakajú konsolidované médiá a kvalitný program. Ak už parlament odvolal Miloslavu Zemkovú z postu generálnej riaditeľky RTVS, natíska sa otázka, čo bude po nej. Bola to totiž práve Zemková, ktorá po Jaroslavovi Rezníkovi dokázala ekonomicky aj programovo rozhlas konsolidovať. Po zlúčení médií prijala aj túto výzvu.
Po zložitej ekonomickej konsolidácii kultúrna obec právom očakávala skvalitnenie programu a väčšie príležitosti pre rozhlasovú a najmä televíznu tvorbu. Politická moc však rozhodla o odvolaní manažérky, aby v rozhodovaní mohla pokračovať podľa zoznamu prihlásených kandidátov na funkciu riaditeľa. Ich zoznam je krátky, ale poučný. Mediálnych odborníkov veľa nie je, oveľa lepšie je to s politickou lojalitou, s tou musia kandidáti počítať. Ale ona nebude všeliekom na množstvo problémov spojeného média.
