List učiteliek zo základnej školy v Dobšinej o problémoch s výchovou a vzdelávaním žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia rómskej komunity nielen „akoby“ zrazu odkryl niečo, o čom sa tu „akoby“ doteraz nevedelo. Je veľmi dobre, že učiteľky sa rozhodli opísať realitu. Ale táto správa nie je až taká nová.
Problém žiakov z marginalizovaného rómskeho prostredia bol predmetom mnohých seminárov, konferencií, vedeckých i vedecko-pedagogických prieskumov a výskumov, boli zriaďované komisie, poradné orgány rezortov školstva, kultúry, priamo riadených inštitúcií, ako je Štátny pedagogický ústav. Vzniklo množstvo analýz, metodík, štúdií, odborných publikácií a nemožno vynechať ani aktivity niektorých skupín pedagógov snažiacich sa nájsť cestu k duši žiaka z tohto zanedbaného prostredia, ktoré síce nezapadá do modernej spoločnosti 21. storočia, ale reálne tu je a narastá.
To obrovské množstvo teoreticko-praktických poznatkov sa za desaťročia len málo odrazilo v praxi nášho školstva, vo výsledkoch žiakov z rómskych osád a mestských get. V poslednom dvadsaťročí sme svedkami nárastu uzatvárania, izolácie a vylúčenosti rómskych komunít.
