Považovať Tichú a Kôprovú dolinu, v ktorých lykožrút zatiaľ zničil 600 hektárov nádherného tatranského lesa, za „výkladnú skriňu“ ochrany prírody, je uhlom pohľadu asi málokomu zrozumiteľný a akceptovateľný.
Podľa názoru pána Švajdu, pre ktorého je pojem mŕtvy les skôr demagógiou, chýba ucelená interpretácia kalamít. Inými slovami, verejnosť treba vyškoliť, resp. presvedčiť, aby mŕtvy les začala vnímať pozitívne a zbytočne nad ním neplakala. Veď či podľa názoru niektorých ochranárov neplní mŕtvy les environmentálne funkcie rovnako alebo i lepšie ako les živý, zelený a nie je snáď rovnako estetický a príťažlivý? Len nezasahovať! Príroda sa vždy, všade a za každých okolností so všetkým vyrovná sama!
Vo Vysokých Tatrách za obeť podkôrneho hmyzu zatiaľ padlo 7300 hektárov horského lesa. Lesa, ktorý sa vyvíjal tisícročia od poslednej doby ľadovej, aby sa teraz v priebehu niekoľkých rokov stal obeťou nekompetentnosti a ochranárskeho dogmatizmu. Na jednej strane sa v slovenských lesoch hľadajú pralesovité formácie vhodné na ochranu, na druhej strane sa reálny prales, resp. divočina v Nefcerke pod Kriváňom, v onej „výkladnej skrini“, ponecháva napospas chrobači, ktorá už likviduje i stáročné limby.
