Som ročník 1936, vojnu som prežil na Záhorí, v Senici nad Myjavou, a dodnes si viem živo predstaviť, ako dostal nad Senicou zásah americký bombardér, ako sa horiaci odlúčil od letky a padal k zemi, zatiaľ čo sa na nebi objavovali biele bodky – padáky amerických letcov…
Spomenul som si na nich aj v divadelnej hre Stalin v Žiline. Moje alter ego Marián Geišberg v tej hre hovorí:
„Padáky ich zaniesli oveľa ďalej, než dopadol bombardér, až kdesi na kopanice, a tam ich včas poukrývali kopaničiari. Šikovní ľudia z mestečka, jeden z nich bol aj môj otec, pomohli potom americkým letcom dostať sa z kopaníc až do Banskej Bystrice, na povstalecké územie, a odtiaľ už mohli odletieť nazad na svoju základňu alebo až do Ameriky.“
