o za spoluúčasť pri lúpeži. Dotyčný sudca mal určiť trest pre syna alebo ho skôr zbaviť viny za spomínanú sumu.
Lenže čo sa nestalo. Otec obžalovaného, pedagóg na právnickej fakulte, oslovil generálneho prokurátora a udal sudcu. A sudca dnes už sedí vo väzení.
Uvedomelého otca by sa patrilo za jeho čin pochváliť. Je tu však problém. Aby mohol sudca žiadať úplatok, musel ho otec obžalovaného navštíviť. A to už nie je v poriadku. Prečo navštívil otec sudcu? O čom sa chcel s ním porozprávať? Chcel sa prihovoriť za syna, chcel, aby sudca prižmúril oko? Nie - sudca sám mu odkázal, že ho má navštíviť. Sľúbil mu, že za peniaze jeho synovi zmierni trest. Otec sa však rozhodol úplatok nedať - miesto toho všetko porozprával svojmu známemu, generálnemu prokurátorovi. Ten okamžite zavolal policajnému prezidentovi. Vďaka kombinácii všetkých týchto okolností bol na sudcu do dvoch hodín vydaný zatykač.
Pri dnešnom stave v súdnictve nestačí odsúdiť konanie nehodného sudcu. Je sám? Iste máme na Slovensku medzi sudcami veľa skutočne spravodlivých, ale nájdu sa aj čierne ovce a nebude ich málo. Problémom súdnictva však ostáva, že tí spravodliví mlčia. Akoby ani oni nemali potrebu očistiť sa od tých druhých. Iste je to ťažké, ale stačilo by niekedy málo. Napríklad, dištancovať sa od kolegov, ktorí bohorovne púšťajú Lexu na slobodu, či zdvihnúť prst a ukázať na úplatkárov vo vlastných radoch.
