Mnohí pocítia národnú hrdosť, azda každý bude oceňovať veľké športové výkony. Možno najväčším problémom bude premenlivé londýnske počasie. Ale možno práve teraz je ten najlepší čas, vrátiť sa k predchádzajúcej olympiáde.
Keď sa pred jedenástimi rokmi rozhodovalo o mieste konania olympijských hier v roku 2008, jeden z argumentov v prospech Pekingu znel, že olympiády stavajú mosty, krajina sa viac otvorí svetu a režim sa môže poľudštiť.
Tie isté slová zaznievali aj pred štyrmi rokmi, keď sa po svete ozývali osamelé hlasy, vyzývajúce na ďalší bojkot. História ukazovala, že je to úvaha ako z ríše snov, ale aspoň jeden precedens tu predsa len je. Ako to dopadlo? Je dnes Čína slobodnejšia?
Čítajte článok Jeden svet, jeden deň a stále jedna strana
Slobody sa dotýka aj článok Fedora Gála z nášho seriálu o rozpade Československa. Ako píše: "Osobne si myslím, že rozpad Česko-Slovenska bol iba ilustráciou faktu, že demokracia nie je sloboda a sloboda nie je dar, ale veľmi individuálna schopnosť niesť zodpovednosť za seba, najbližších a zverenú robotu. Fakt, že zverená robota má dopad na životy ľudí, túto zodpovednosť iba umocňuje."
Čítajte článok Dajte mi už pokoj s tým štátom
To, že má Gál pravdu, dokazuje vo svojom článku aj Michal Hvorecký. Nedávno navštívil Korytnicu a napísal smutné svedectvo o tom, ako sme tú slobodu (ne)využili.
"Aj v Korytnici sa to začalo v pamätnom roku 1995 a dnes to tam vyzerá tak, akoby sa Slovenské národné povstanie skončilo včera. Okná kúpeľných domov sú porozbíjané, nábytok rozkradnutý, dvere vylámané, vozovky zničené. Do pôdy aj vody presakujú chemikálie. Pramene sú zamknuté či dokonca zatlčené klincami a zahádzané odpadkami – s výnimkou jedného, ktorý sa, našťastie, nachádza pod holým nebom."
Bude to vyzerať ako zámer, ale je to náhoda. Keď Milan Lasica posielal svoj článok, ešte netušil, čo vyvedie poslanec Kolesík. Ale tému trafil presne: "Trápime sa ustavične s problémom, že politici často vo svojich verejných prejavoch zavádzajú občanov, zahmlievajú, vykrúcajú sa, nehovoria k veci, neodpovedajú na otázky a občas, až sa to hanbím napísať, občas aj klamú."
