Štatistika, podľa ktorej je každý tretí mladý človek nezamestnaný, hýbe verejnou diskusiou. Vláda presúva 70 miliónov eur na pracovné miesta pre mladých. Citovaná štatistika pritom problém umelo nafukuje.
Tretina mladých bez práce sa vzťahuje k populácii medzi 15 a 24 rokmi, čo je štandardná metodika Eurostatu (v EÚ sme tretí najhorší). V porovnaní s necelými štrnástimi percentami za celú dospelú populáciu sa to zdá veľa.
Čísla však porovnateľné nie sú. Dve tretiny mladých totiž v tom čase ešte študujú. Miera nezamestnanosti sa týka najmä ľudí, ktorí sa na vysokú školu nedostali. A to už odzrkadľuje ich slabšie schopnosti na trhu. Potom neprekvapí, že pomer nezamestnaných z „nevysokoškolákov“ je výrazne vyšší.
Eurostat si problém uvedomuje a najnovšie presadzuje iné číslo - pomer nezamestnaných na celej populácii mladých vrátane študentov.
Pre Slovensko vychádza toto číslo za minulý rok na 10 percent, je porovnateľné s Fínskom, Dánskom, či Veľkou Britániou. Vzhľadom na silnejší vplyv krízy u nás je to číslo vcelku primerané.
Prečo však máme oproti iným krajinám toľko nezamestnaných mladých nevysokoškolákov? Slovensko má totiž nadpriemerný podiel mladých, čo študujú na vysokých školách.
Oproti Dánsku či Británii u nás po 18-tom roku ďalej študuje dvojnásobok mladých. V priemere si tak u nás v mladom veku hľadá prácu výrazne menej kvalitná skupina ľudí ako v zahraničí. Neprekvapí, že relatívne veľa z nich skončí bez úspechu.
Radšej, ako riešiť mladých na základe zle pochopenej štatistiky, by mala vláda zabojovať tam, kde je to naozaj vážne, a to dlhodobo. V šestnástich okresoch, najmä na východe a juhu, je podiel ľudí bez práce vyšší ako 20 percent.
Gabriel Šípoš je riaditeľ Transparency International Slovensko.
Autor: Gabriel Šípoš
