To je dvojica súboja, progresu a spiatočníctva. Intrigáni sú hrdinami, odhaľovači sú vinní.
Bezákovic chlapca skopli z piedestálu takí, čo by sa radi na večné časy čvachtali v bazéniku z mŕtveho ramena slovenskej Veľkej Moravy a slovákštátu. Stačilo spochybniť jeho svätosť, teda prezidenta Tisa atď.
Kresťan však vie, že glorifikovať pochybné legendy a spochybňovať nevinné obete sú návratom k pohanstvu a krytím tupej túžby po moci.
Každá návšteva duchovných autorít „na vláde“ má jediný možný úvod. Opýtať sa, čo ľudské práva – obete štátu. Ako sa pýtame v Číne, Bielorusku ... Ešte postojačky, keď im vo dverách bývalého arcibiskupského paláca (dnes Úradu vlády) čašníci podajú čašu vína: nevzdáte sa potešenia z najnovšieho poníženia obetí červeného teroru dosadením červeného šéfa do ÚPN? Čo s amnestiou za zločiny bez rozsudku? Čo absurdné divadlo v prípade Malinová? Čo hanba ako pyramída – unesený Adam v Egypte? A mnoho ďalších, o ktorých dostávajú listy obidve strany. Potom si môžu sadnúť a rokovať o banalitách.
Potenciu Fica a spol. vidno na agilnom presune sviatku Sedembolestnej (viete, že má aj sedem radostí?) Či by presunuli aj napríklad Stalinove narodky, svojho času? To je agenda!