Spor o odvolaného arcibiskupa Bezáka opäť pripomenul, že na Slovensku chýba skutočný dialóg, ku ktorému by nejaká strana nepristupovala z pozície nespochybniteľnej dogmy.
K situácii v katolíckej cirkvi po odvolaní arcibiskupa Bezáka sa už okrem zástupcov katolíckej komunity vrátane tzv. liberálnych kresťanov vyjadrili takmer všetky segmenty občiansky angažovanej verejnosti. Otázkou je, či k téme má prezentovať svoj pohľad aj liberál, pre ktorého je viera samotná vecou skôr súkromnou ako verejnou?
Myslím, že vysloviť svoj názor nielen môže, ale aj musí. Liberáli sú kresťansko-konzervatívnymi mienkotvorcami aj katolíckou hierarchiou vykresľovaní pomaly za väčších nepriateľov ako (bývalí) komunisti či kovaní nacionalisti. To je však zavádzanie. Verejne sa angažujúci kresťan – či už katolík, protestant, alebo ortodoxný – nie je liberálne zmýšľajúcemu človeku nepriateľom. Základnými hodnotami pre liberála sú totiž pluralizmus a sloboda názoru – áno, aj sloboda vierovyznania. Liberál z princípu rešpektuje voľbu všetkých ostatných žiť podľa vlastného presvedčenia.
Jeden z pilierov spoločnosti
Skutočný liberál si plne uvedomuje význam kresťanskej viery (či už v katolíckom, alebo protestantskom podaní) ako zdroja inšpirácie pre nespočetné významné duchovné a umelecké výtvory európskej kultúry. A rešpektuje kresťanstvo aj ako jeden z hlavných pilierov, na ktorých stojí naša dnešná moderná demokratická spoločnosť.
Má sa však (liberálna) občianska verejnosť vyjadrovať k vnútorným záležitostiam autonómnej katolíckej cirkvi? Myslím si, že áno, pokiaľ sa aj katolícka cirkev snaží ovplyvňovať riadenie svetských vecí – a to sa bezpochyby snaží. Dokonca som presvedčený, že to môže byť užitočné a prospešné, pokiaľ tieto snahy nesmerujú k spochybňovaniu pluralizmu ako kľúčového princípu modernej demokratickej spoločnosti.
Existuje totiž jedna fundamentálna oblasť, kde sa ciele a záujmy kresťanských cirkví, kresťansky i občiansky (liberálne) angažovanej verejnosti prekrývajú. Alebo by sa aspoň mali prekrývať. Tou sférou je priestor kultivácie morálky. A tu sme pri koreni problému.
Mnohí kresťanskí a konzervatívni mienkotvorcovia obviňujú liberálov a ľudskoprávnych aktivistov z deštrukcie (tradičnej) morálky. Ako človek pohybujúci sa dvadsať rokov v ľudskoprávnom prostredí musím ich obvinenia odmietnuť. Myšlienka prirodzených, neodňateľných práv prináležiacich každému človeku z titulu jeho existencie ako jedinečnej ľudskej bytosti obdarenej rozumom, citom a dôstojnosťou je idea, ktorá má hlboký mravný základ.
Deklarácia ľudských práv
Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948, východisko súčasného nazerania na ochranu a podporu ľudských práv, je predovšetkým mravným apelom, reagujúcim na ľudské hrôzy prvej polovice dvadsiateho storočia. Až potom sa tento mravný apel pretavil do politickej a právnej formy, ktorá sa stala záväznou aj pre Slovenskú republiku pristúpením k medzinárodným dohovorom o ľudských právach.
Liberál si nemyslí, že morálka sa dá redukovať na produkt aktuálnej politickej či spoločenskej dohody, liberál nie je mravný relativista či voluntarista. Vie, že problém identifikácie a definície dobra a zla, morálneho a nemorálneho správania je vecou náročného intelektuálneho (racionálneho) úsilia, ktoré sa opiera nielen o vlastnú skúsenosť, ale aj o stáročiami nahromadené skúsenosti celého ľudstva. (Respektíve v našom prípade západnej civilizácie.) Zároveň tým však pripúšťa aj možnosť vývoja obsahu pojmu morálka a odmieta ašpirácie vyhlásiť názory spred tisíc rokov za jediný prijateľný súbor mravných noriem.
Dialóg a dogmy
Bolo by veľmi užitočné, keby sa u nás rozvinul skutočný interkultúrny dialóg medzi zástancami rôznych myšlienkových prúdov o podstate morálky a o pôvode, mieste a význame ľudských práv v spoločnosti. Takýto dialóg však prebieha len v náznakoch alebo vôbec. Cirkev redukuje otázku morálky v zásade len na tri témy: práva homosexuálov, otázku predmanželského sexuálneho života a otázku plnej rovnoprávnosti žien (najmä v spojení so slobodným rozhodovaní ženy v otázkach vlastného reprodukčného zdravia). Liberál nepopiera, že sú to vážne témy, o ktorých treba viesť dialóg, ale dialóg z pozície nespochybniteľných dogiem nie je dialóg produktívny. Liberál si nemyslí, že mať päť-šesť umelých potratov v rade bez vážnej objektívnej príčiny je odrazom liberálneho postoja k životu: považuje to za nezodpovednosť, neosvietenosť a možno aj nemorálnosť. Je však presvedčený, že žena má právo sa slobodne rozhodnúť – v záujme zachovania svojej psychickej a fyzickej integrity a dôstojnosti – o vykonaní interrupcie, ak bola napríklad znásilnená.
Čo naozaj ničí morálku
Liberál zazlieva cirkvi, že sa nevyjadruje naliehavejšie k javom, ktoré skutočne a vážne deštruujú morálku – ku korupcii, klientelizmu, zneužívaniu verejných zdrojov a funkcií, byrokratizmu, nacionalizmu, rasizmu, úpadku školstva, že rezignuje v úlohe „zľudšťovania“ spoločnosti na základe princípov kresťanského univerzalizmu a lásky k blížnemu.
A tak sa naozaj zdá, že kauza Bezák je o obetovaní člena hierarchie, ktorý sa snažil o zľudštenie, čiže zmorálnenie prístupu cirkvi ku katolíckym veriacim i ostatným občanom, v mene zištných vnútrocirkevných záujmov, prekrytých do veľkej miery pokryteckými a netransparentnými postojmi a činmi. A to nie je dobrá správa pre Slovensko. Pretože ak na stále ešte značne veriacom a katolíckom Slovensku chce katolícka cirkev (naďalej) zohrávať úlohu akéhosi morálneho arbitra, tak by sa predovšetkým mala morálne správať ona sama.
Autor pôsobí v oblasti ľudských práv
Neprekvapuje, že poslanci Smeru kladú Ficovi servilné otázky. Prekvapuje len to, že si ich sami ani nevedia sformulovať, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Ak by Ficovi záležalo na verejných zdrojoch, Muňka by v Sociálnej poisťovni nepustil ani po vrátnicu, píše Juraj Javorský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Autor: Kálmán Petőcz
