Napriek tomu oba výrazy sú už dávnejšie pevne udomácnené v odbornej terminológii – v cirkevnej rétorike.
Brechtov divadelný Verfremdungseffekt, prekladaný u nás v divadelnej teórii ako efekt odcudzenia, pretlmočili odborníci z oblasti homiletiky na svoje potreby ako efekt zneznámenia. Ktovieprečo – možno vedome na odlíšenie oblasti cirkvi od oblasti divadla, možno nevedomky, o oblasť divadla sa vôbec nezaujímajúc. Spojenie s divadlom a Brechtom je tu však evidentné – tam sa inšpirovala nemecká cirkevná rétorika.
Efekt zneznámenia sa definuje ako prostriedok, ktorým sa má zabezpečiť, že sa známe veci predkladajú publiku ako nové, neznáme, čím sa má podporiť pôsobivosť biblickej zvesti a záujem o jej poznávanie a porozumenie aj dnes.
Autori Ľ. Stanček, M. Šuráb (Rétorika dnes, Rektorát Katolíckej univerzity, Ružomberok 2006) potrebu novosti vo výklade náboženských tém odôvodňujú takto: „Kresťanskobiblická zvesť sa dostáva do konkurencie s inými zvesťami, ktoré doliehajú na človeka. Je potrebné, aby si rečník uvedomil, že známe samozrejmosti nemajú ovplyvňujúcu silu. (...) Pre reč platí, že nemôže zostať pri neustálom opakovaní abstraktných, nemenných, nečasových obsahov, ale musí formálnymi novosťami to staré urobiť novým. (...) Zneznámenie je kategória sociálno-didaktická. Chce spôsobiť zmenu v spoločnosti, vyžaduje nové postoje, premenu postojov.“
Ak máme aspoň elementárny záujem o cirkev aj ako o profesiovú oblasť, ktorá má podávať aj nejaký výkon (ide navyše o oblasť kultúry), nemôžeme sa vyhnúť či už verejným, alebo súkromným úvahám a hodnoteniam úrovne jazyka, ktorým sa obracia na veriacich a verejnosť. Ak sme pohotoví a hneď kritizujeme to či ono slovo moderátora, herca či politika (všetci sú profesionálni rétori), máme právo vyjadrovať sa aj o tom, čo nám dávajú slová kňazov. A ako vidíme z citovaného textu – teoreticky aj cirkvi samej záleží na tom, aby prevrávala jazykom moderným, konkurencieschopným.
