Ale za tie roky som si uvedomil aj jedno: dopravné pravidlá sú tuším jediná vec, ktorá platí veľmi dlho a skoro všade na svete.
Pravda, sú miestne zmeny, niekde sa jazdí vľavo, sú aj miestne značky, aké u nás nemáme, ale zásada je všade rovnaká, a aj keď sú všelijaké zvláštnosti, platí duch zákona dopravy. Menia sa vlády, zriadenia, prišli vojny, doprava fungovala. Straty z vojen boli vždy väčšie ako straty z dopravných kalamít. Teraz vojnu našťastie nemáme, ale dopravné kalamity áno. Preto tie pokuty, parom ich bral.
Seneca v diele O dobrodeniach píše: „Veď čo iného nás zabezpečuje, než že si pomáhame vzájomnými úsluhami. Výmena dobrodení je naša jediná opora a záštita nášho života proti nečakaným pohromám. Čo sme ako jednotlivci? Korisť a obeť šeliem, najpríjemnejšia a najľahšie dosiahnuteľná krv!“
K Senecovi sa utiekam vtedy, keď potrebujem na nejakú, možno bezvýznamnú vec vrhnúť svetlo z jeho vysokého intelektu. Malá vec sa môže stať veľkou, keď si uvedomíme súvislosti. Tou malou vecou bol v tomto prípade jež. Z hľadiska filozofického možno nevýznamná entita, z hľadiska etiky to už nie je také jednoduché: na ceste došlo k jeho zabitiu.
