Do reformy systému štátnych nákupov sa oplatí investovať. Ročne na zákazky ide okolo 5 miliárd eur, čo sa rovná celoročnému výberu DPH, teda dane, ktorú denne platíme v obchodoch.
Ak by sme na obstarávaní pri efektívnejšom a menej korupčnom nakupovaní ušetrili čo len 10 percent (dolná hranica odhadov, koľko z vynaložených peňazí ide do zlých vreciek či navnivoč), mohli by sme všetci razom nakupovať s 18-percentnou DPH.
Dobre nastavený systém štátnych zákaziek by mal vykazovať tri hlavné vlastnosti - vysokú transparentnosť, veľa súťažiacich a nízke administratívne náklady. Prvá znižuje korupciu, druhá vedie k dostatočnej kvalite za slušné ceny a tretia dbá na efektívnosť procesu.
Radičovej vláda riešila hlavne nízku transparentnosť a nízky počet uchádzačov. Takmer celá dokumentácia z výberu, hodnotenia či vylučovania uchádzačov sa povinne zverejňuje na webe vrátane finálnych zmlúv a dodatkov (tie bez zverejnenia ani neplatia).
Centrálne sa vykazujú stavebné tendre už od 20tisíc, kým predtým to bolo až od 360-tisíc eur. Masívne sa zaviedli elektronické aukcie, ktorými sa dnes robí už každý štvrtý tender. V krátkom čase o zákazky začalo súťažiť viac firiem - minulý rok v priemere 3,6 uchádzača na tender oproti 2,3 firmy v roku 2009.
Strategické nákupy
Hlavným zámerom novely ministra vnútra Roberta Kaliňáka je zvýšiť efektívnosť nákupov, a to rozviazaním rúk štátnym úradníkom. V dnešnom systéme musia obstarávatelia vedieť dobre zadefinovať, čo potrebujú kúpiť.
Potom svoj zámer zverejnia a na základe vopred známych kritérií vyhodnotia v otvorenej súťaži prijaté ponuky. Takto prebieha 85 percent objemu zákaziek. Výhodou sú jasné mantinely konania úradníkov a sťaženie možnosti dohodiť zákazku spriaznenej firme.
Autori novely však chcú nákupy priblížiť praxi súkromných firiem, kde sú predmet zákazky a kritériá často len orientačné a kúpa je skôr výsledkom dlhších rokovaní a porovnávaní ponúkaných riešení ako jednoduchého prepočtu podľa váh kritérií. Takto nakupujú bežne aj domácnosti. Výhodou je, že zadávatelia dokážu kúpiť presnejšie taký mix ceny aj kvality, aký hľadajú. Toto je filozofia Kaliňákových „strategických“ nákupov.
Kým dnes sa takýmto „rokovacím konaním“ kupuje len desatina zákaziek, po novom by to zrazu boli asi dve tretiny. Zmenu by novela docielila tak, že väčšinu veľkých zákaziek by označila za strategické. Navyše bez dopredu známych kritérií má byť dovolené verejným inštitúciám kupovať aj cez štátny aukčný web.
Vo Švédsku by sa takémuto návrhu aj dalo rozumieť, ale nie na korupciou zmietanom Slovensku. Aj na európske pomery by to bola radikálna zmena obstarávania. Rokovacie konania nikde v Európskej únii netvoria viac ako tretinu nákupov, a to ani v tých proti korupcii najodolnejších štátoch.
Navyše zadávatelia by boli silnejší aj v tom, že by sa päťnásobne zvýšila hranica, od ktorej sa nespokojné firmy môžu sťažovať na Úrade pre verejné obstarávanie. Podľa nášho prepočtu tak 5 až 10 percent súčasných sťažovateľov príde o možnosť namietať diskriminačné nastavenie tendrov.
Lepším krokom ku kvalite je avizované zavedenie referencií po nákupoch. Verejní obstarávatelia by po každom nákupe verejne ohodnotili spokojnosť s kvalitou dodávateľa a pri opakovaných zlých hodnoteniach by sa firmy dostali na čiernu listinu pre ďalšie súťaže.
Kaliňákove plusy
Pokiaľ ide o transparentnosť, Kaliňákova novela najväčšie prínosy zo súčasnej úpravy v princípe zachováva. Chystaný štátny „ebay“ dokonca umožní verejnosti lepšie porovnať alternatívne ponuky a teda výhodnosť nákupu.
Verejné inštitúcie budú musieť zvážiť nakupovanie tovarov cez e-aukcie už od 5tisíc eur, kým dnes je to od 40-tisíc. Zúži sa aj možnosť ľubovôle pri vyhlasovaní aukcií za ukončené (kauza platinových sitiek). Na druhej strane návrh novely povinnosť vždy kupovať tovary cez e-aukcie zmäkčuje na povinnosť, „keď to charakter predmetu zákazky umožňuje.“
Treba viac súťaže
Zvýšiť mieru súťaživosti v tendroch by mohli v novele tri opatrenia, ktoré sme odporúčali aj v Transparency. V prístupe k súťažiam najmä menším podnikateľom pomôže, že všetky úradné doklady o spôsobilosti bude predkladať až víťaz, čo odbúra administratívu pre ostatných.
Maximálne obdobie na uzavieranie tzv. rámcových dohôd, pri ktorých sa súťažia podmienky pre väčší objem naraz a následne sa od jedného uchádzača podľa nich nakupuje bez ohľadu na vývoj cien, sa skrátia zo štyroch na dva roky. Dnes rámcové kontrakty tvoria zhruba desatinu štátnych zákaziek, pričom pri 80 percentách z nich je len jeden dodávateľ.
Podobne konkurencii škodí aj ľahko zneužiteľná možnosť po skončení zákazky na stavbu či službu zadať extra 50 percent objemu pôvodnému dodávateľovi „pri nepredvídateľných okolnostiach“. Kaliňákova úprava znižuje tieto dodatky maximálne na 20 percent, podobne, ako to majú v Česku.
Zhrnuté a podčiarknuté, návrh zmeny systému obstarávania obsahuje dosť dobrých, ale aj pochybných nápadov na to, aby bol akceptovaný alebo odmietnutý ako celok. Ak však bude Kaliňák trvať na mieste inštitútu strategických zákaziek v nej, novela si podporu nezaslúži.
Autor je riaditeľ Transparency International Slovensko
O osem dní si Nadežda Tolokonnikovová, Jekaterina Samusevičová a Marija Aľochinová z ruskej punkovej skupiny Pussy Riot vypočujú, na koľko mesiacov či skôr rokov vyhodnotil príslušný súd ich „chuligánstvo motivované náboženskou nenávisťou“ v moskovskom chráme, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Na skutočnosť, že minister obrany nemá bezpečnostnú previerku najvyššieho stupňa, existujú dva uhly pohľadu, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Ústavný súd mohol byť na štát aj tvrdší – sám hovorí, že v Česku nefunguje žiadna exekučná imunita. Nezdá sa, že by výsledkom bol chaos, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Autor: Gabriel Šípoš
