Na pomery Markízy to bola pomerne hĺbková analýza, aj keď financovanie športu zúžila na konštatovanie, že nevieme ani koľko je v ňom peňazí, ani ako sa míňajú a tému nasadenia našich olympionikov poňala tak, aby sa ňu žiadny účastník olympiády nemal za čo naozaj nahnevať.
Aj na pomery slovenskej žurnalistiky to bolo iba objavovanie Ameriky, ale s diváckou silou, akú Markíza má, je záslužné, že sa týchto tém aspoň dotkla. Hoci aj s prvkami príznačnými skôr pre jej zábavnejšie formáty, veď aspoň pomohli k veľkému diváckemu ohlasu. Ten si Eisele očividne užíva, aj keď hovorí, že „toto nie je o mne“.
