Niežeby nebola úžasná a že by sa nebolo na čo dívať. Ale aj šport je biznis ako každý iný. Keby to biznis nebol, nebola by sila, ktorá by hry usporiadala. A fakt, že niektorá vláda je ochotná ich usporiadať, je len výrazom toho, že si sľubuje, že na olympiáde zarobí.
To nemusí znamenať, že na nej zarobí verejnosť či krajina. Znamená to len, že na nej zarobia niektorí. Kto? Napríklad politici. Radi si zamávajú z tribún a pozbierajú politické body. Firmy, ktoré stavajú infraštruktúru financovanú z verejných zákaziek.
A kto to platí? My všetci. Jedným z najväčších príjmov hier sú televízne práva. Ak hry prenáša televízia, ktorú platíme z daní, hry platíme všetci. Hlavne ľudia usporiadateľskej krajiny, ktorým sa zhoršujú verejné financie.
V prieere sa rozpočet hier od 60. rokov prekračuje o 179 percent. Nie je nezaujímavé, že štáty, ktoré sú dnes najzadlženejšie, boli nedávno usporiadateľmi hier.
