Ibaže tvoriť text pre nepatrný okruh skutočných čitateľov je nesmierne zaväzujúce, ba v istom zmysle je to najťažšia vec na svete, občas až taká ťažká, že sa nedá uniesť.“
Citovaný názor si v dnešnej situácii, keď sa úspech meria masovým ohlasom, množstvom divákov, poslucháčov, čitateľov a z toho plynúcim finančným ziskom, zaslúži pozornosť.
Zaujala ma v ňom komunikačná asymetria medzi výkonom, do ktorého tvorca vkladá celé svoje nadanie, vzdelanie, kultúru, sčítanosť, ťarchu svojej duše s jej trýzňami i radosťami, a neveľkým počtom tých, ktorých tento výkon a pokus o vyjadrenie nevyjadriteľného zasahuje.
Písať pre takýto nepatrný okruh čitateľov je náročné preto, že bohatá a vnímavá duša skutočného čitateľa má vrodenú a zároveň aj vypestovanú schopnosť zachytiť hodnotu vypovedaného v jeho každom, i tom najmenšom záchveve a nádychu.
Pri takomto vnímaní poézie neobstojí nijaké autorovo kaukliarstvo, nijaký falošný tón, nijaká hraná hĺbka a efektné predstieranie zmyslu.
