Správa o prepustení a vzápätí opätovnom posadení do väzby Karola Mella v Belize poukazuje iba na to, že orgány činné v trestnom konaní používajú rovnaké postupy na celom svete.
Presnejšie, v demokratických krajinách, medzi ktoré sa radia aj Slovensko, aj Belize. Navyše, v oboch funguje systém podľa všetkého podobne až príbuzne.
Prepustenie Mella sa očakávalo, keďže jeho zadržanie z dôvodov, ktoré boli zverejnené, sa ani nemohlo skončiť inak. Jeho okamžité vzatie do väzby – tentoraz vraj z krivej prísahy a falšovania pasu – už menej, ale ako súčasť systému to sedí.
Mello sa zdá vhodným objektom na žmýkanie peňazí, ktorých má očividne viac ako dosť. Tak prečo nevyužiť príležitosť tak v Bratislave, ako aj v Belize.
Alebo máme naozaj uveriť tomu, že ľudia, ktorí pracujú celý život s trestným právom, nevedeli o jeho nezákonnom vzatí do väzby na Slovensku a boli prekvapení, keď ho iný súd už v súlade so zákonom musel z nej pustiť? Obzvlášť, keď si dodnes hovejú v rovnakých kreslách.
Samozrejme, že Bratislava chce dostať Mella, každý úspech sa počíta. Akurát vyjadrenia pohlavárov sú pritom smiešne – podľa policajného prezidenta Tibora Gašpara by mal belizský súd teraz skúmať dôvody medzinárodného zatykača, čo je však to posledné, čo súd bude robiť. Ak vôbec.
Podobne, výzva ministra vnútra Roberta Kaliňáka, že keď je Mello taký bezúhonný „nech sa ako chlap postaví pred súd, ktorý môže rozhodnúť o jeho vine či nevine“. Možno to bola náhoda, možno zámer, ale nepovedal „pred spravodlivý súd“, pretože automaticky by otázka znela – a to je na Slovensku ktorý?
