Robert Kaliňák sa tvári, že mu ide o transparentnejšie verejné obstarávanie. Jeho návrh v skutočnosti pri veľkých zákazkách smeruje k pravému opaku. Vylúči z nich skutočnú súťaž.
Ak ide ľuďom o záujmy rodiny, sú často ochotní aj drasticky škodiť zvyšku sveta, len aby pomohli svojim. Platí to, aj keď ide o rodinu v užšom zmysle slova (napríklad mama, otec, brat, sestra, ujo, teta) alebo rodinu v širšom význame (mafiánska rodina).
Len tak možno vysvetliť, ako Robert Fico a Robert Kaliňák cieľavedome smerujú k zmocneniu sa najväčších tendrov. Chcú z nich zákonom vylúčiť súťaž a zo zákulisného handlovania urobiť verejne prijateľnú normu.
Predstierať skutočný záujem o zlepšenie zákona o verejnom obstarávaní v prospech štátu sa darí lepšie ministrovi vnútra.
Stretáva sa s mimovládkami, novinárom ďakuje za dobré nápady a jeho ľudia už odovzdali aj prvý paragrafový návrh zmien, z ktorých mnohé minimálne na prvý pohľad vyzerajú prospešne. Ibaže na mieste, o ktoré ide najviac - o veľké zložité zákazky - jednoducho dáva návrh plnú moc do rúk vlády a viacmenej vylučuje súťaž.
Akokoľvek sa budete snažiť čítať návrh paragrafov o strategických zákazkách nad desať miliónov eur, vždy uvidíte len prieskum trhu, ktorý sa končí svojvoľným rozhodnutím komisie.
V modeli Kaliňák 2012 bude toto všetko transparentné, oznámi sa, o čom je reč, koho pozvali na debatu a aj kto a s čím vyhral. Ibaže tá komisia nebude mať najzásadnejšiu povinnosť - nebude musieť v žiadnej chvíli vyhlásiť verejnú súťaž s jasnými a definitívnymi kritériami.
To, čo Kaliňák ponúka, je verejná šou, v ktorej sa dozvieme, čo sa bude nakupovať, o kom si štát myslí, že to vie dodať, a na konci nám komisia s veľkými fanfárami ukáže, kto je tým vyvoleným. Ibaže nebudeme vedieť, prečo ho vybrali.
Či preto, lebo sa javil najlepším, alebo preto, lebo zakladal Smer, alebo preto, že dal niekomu cenovo najvýhodnejšiu ponuku.
Fico 2012 neskúša blufovať hrou na transparentnosť, len zjednodušuje a využíva príležitosť.
Bolo Branisko predražené dodatkami? Zakážme dodatky.
Zakázal Figeľ dodatky skôr ako my? Tak povedzme, že v jeho prípade sa to určite skončí zle.
Ako teda stavať diaľnice? No predsa cez strategické zákazky a PPP, vyzrádza pointu Fico.
Smer sa určite aspoň pokúsi zorganizovať PPP, pretože obchod so štátom s väčšou maržou pre seba ešte Juraj Široký nevymyslel.
Ak sa znova zistí, že PPP sú nereálne, lebo banky sa boja na ne požičať, vždy sa dá vrátiť k výstavbe za eurofondy a štátne.
Ale ak prejde Kaliňákova novela, možno to už bude jedno. Niekto už tej komisii vysvetlí, o ktorej ponuke si rodina myslí, že je ekonomicky najvýhodnejšia.
