Koncom deväťdesiatych rokov nesmel animovaný gif chýbať na žiadnej webovej stránke. Odkaz na vašu e-mailovú adresu? Jedine točiaci sa 3D zavináč. Niečo nové na stránke? Hneď bola vedľa ikonka blikajúceho „NEW“. Točiace sa ikonky, blikajúce nadpisy, jedna domovská stránka - trinásť epileptických záchvatov za minútu.
Vrchol popularity zaznamenal animovaný gif na stránke sociálnej siete MySpace.com, ale potom všetci tínedžeri, ktorí potrebovali vyzerať cool, vyrástli a spolu s nimi zmizlo z webu aj otrasné vyblikovanie. Niektoré portály úplne zakázali používateľom nahrávať na internet animované gify a ak by ste sa dnes išli učiť programovať webové stránky, ako prvú vec po čiernom pozadí a čiernom texte by vám povedali, že v grafike nikdy nemáte použiť animovaný gif.
Hviezda olympiády: Animovaný gif
A teraz sa vrátil. Nie ako blikajúci efekt, ale niečo omnoho lepšie: žurnalistický žáner. Počas olympiády viaceré servery priniesli namiesto videí iba krátke dvojsekundové zábery na kľúčové okamihy - Mister Bean hrá na klavíri, kráľovná ide do helikoptéry, niekto padol, niekto sa zasmial po úspechu. Dve sekundy v nikdy sa nekončiacej „slučke“ animovaného gifu.
Nemajú zvuk. Často sú v mizernej kvalite pre to, aby neboli veľké a príliš nezaťažovali počítač či mobil... Len tak popri texte, ako náhrada fotky. Načo je to teda dobré?
Kevin Lincoln, jeden z prvých gif-reportérov si myslí, že to je ten správny most medzi videom a fotkou - fotka zachytáva len jeden moment, gif celú situáciu. Kým video je na také veci úplne nemotorné - musíte ho zapnúť, gif len tak beží dokola, kým venujete pozornosť niečomu inému. Ideálne, keď chcete ukázať, ako sa mama Phelpsa chytá za hlavu po tom, ako synáčik doplával druhý, alebo gymnastka spadla a narazila si chrbticu.
Tak ako sa gif pôvodne rozmohol medzi amatérmi, tak sa teraz naplno prejavil aj v profesionálnych médiách: používajú ho New York Times, Business Insider, už to skúsil aj Washington Post. A vznikol už aj celý spravodajský web založený len na animovaných gifoch.
Na olympiáde už bol úplne bežnou súčasťou spravodajstva.
Mama Michaela Phelpsa po tom, ako sa dozvedela, že syn skončil druhý.
Kto urobí animáciu Fica?
Vznikne teraz celé nové odvetvie gif fotografov aj na Slovensku? Dúfajme, že áno! Treba len nájsť takých, ktorí sa dobrovoľne vzdajú vyše 99 % všetkého čo nakrútia a potom na web zavesia dve najkľúčovejšie sekundy.
Už sa teším, keď uvidím Roberta Fica, ako sa v článku o opozícii nielen uškŕňa, ale aj pomykáva kútikmi, alebo Jána Slotu, ako na mňa v článku na SME.sk žmurkne a potom do seba kopne pohárik. A určite sa nájdu aj ďalšie skvelé podnety. Napríklad niekto možno do dvojsekundového záberu vtesná aj Jána Figeľa, ako píše rigoróznu prácu.
Krásne obohatenie novinárskeho sveta. Už sa neviem dočkať!
Doplnené 19.8.2012: Na redakciu sme.sk text zapôsobil a preto na úvod vytvorila toto:
