V ideálnom prípade by mali mládežnícke organizácie politických strán pripravovať adeptov na neskoršie pôsobenie vo veľkej politike. Akýmsi prirodzeným výberom by medzi nimi mali objaviť aspoň časť budúcich lídrov, ktorí pokiaľ možno bezbolestne nahradia okukané tváre. Minimálne na Slovensku sa tak určite nedeje.
Tunajší mládežníci pričasto predstavujú to najhoršie z politiky – ľudí, čo celý život žijú z nej a len z nej vďaka tomu, že usilovnejšie ako súperi pritakávajú šéfstvu. Keď sa potom dostanú do parlamentu či nejakej funkcie, pôsobia skôr ako odpudzovači voličských hlasov. V lepšom prípade s hanbou skončia, v horšom si roky užívajú nezaslúžené výsady.
