Aj po odsúdení členiek Pussy Riot premiér Robert Fico zopakoval to, čo povedal už pred ním - že vnútropolitické záležitosti iných krajín nekomentuje. Jeho stanovisko je z gruntu falošné, a to z dvoch dôvodov.
Najskôr preto, že vnútropolitické záležitosti iných krajín, vrátane Ruska, premiér komentuje. A tiež aj z toho dôvodu, že dvojročný nepodmienečný trest pre protestujúce hudobníčky sa v žiadnom prípade nedá považovať za vnútropolitickú záležitosť Ruskej federácie.
Keď sa Spojené štáty dohodli s Českou republikou a Poľskom o inštalácii protiraketového systému a radaru, tak to šéf slovenskej vlády nechápal ako vnútropolitickú záležitosť troch zainteresovaných štátov. Komentoval ju nielen doma, ale aj v zahraničí, a to tak, že urobili chybu, keď tému protiraketovej základne nekonzultovali vopred s Ruskom. Keď sa osamostatnilo Kosovo, jeho komentár znel, že nie je možné, aby sa „len tak niekto vyhlásil za štát bez toho, aby medzinárodné spoločenstvo do toho mohlo vstupovať“. Keď v marci 2008 z prezidentského postu odchádzal Vladimir Putin, premiér Fico komentoval ruskú vnútropolitickú záležitosť slovami, že Putin „vrátil Rusom hrdosť“ a vyslovil želanie, aby rovnakú líniu presadzoval aj jeho nástupca Dmitrij Medvedev.
Je zrejmé, že vnútropolitické záležitosti Ruska premiér Fico bežne komentuje – ale len vtedy, ak sa môže vyjadriť v prospech jeho kremeľských vládcov. Keď sa to nedá, tak hovorí, že vnútropolitické záležitosti nekomentuje.
Každý - teda aj predseda Smeru - vie, že Rusko je členským štátom Rady Európy. Aby sa ním stalo, muselo prijať Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zaviazať sa, že ho bude dodržiavať. Prijalo tak záväzok, že bude právnym štátom, rešpektujúcim ľudské práva a základné slobody svojich občanov. Dvojročné väzenie za niečo, čo malo charakter politického protestu, je nielen odporným aktom bezprávia voči trom ruským občiankam, ale aj porušením medzinárodných záväzkov Ruska.
Okrem šéfky únijnej diplomacie Catherine Ashtonovej to veľmi jasne vyjadrila aj nemecká kancelárka Angela Merkelová: „Rozsudok nie je len príliš tvrdý, ale nezhoduje sa ani s európskymi hodnotami právneho štátu a demokracie, ku ktorým sa Rusko hlási ako člen Rady Európy.“ Povedať niečo také nahlas nemôže byť problém pre nikoho, kto nie je v hlbokom mentálnom predklone pred moskovskou verchuškou.
Ficovo „no comment“ je len ďalšou ukážkou, ako ďaleko má slovenský premiér k tomu, aby sa vo vzťahu ku Kremľu priblížil keurópskej norme. Na začiatku jeho druhého funkčného obdobia to nie je práve radostná správa. Lebo predseda vlády už nie je malý chlapec, ktorý mohol - 21. augusta 1968 - v červených trenírkach vybehnúť pred dom, aby mával ruským tankom.
(Autor je politický komentátor Trendu)
