Zistenia o štyridsaťpercentnej prezamestnanosti na konkrétnom úrade sa nedajú zovšeobecniť. Ale nie je dôvod si myslieť, že zovšeobecnenie nemôže byť ešte horšie.
Za klientmi sa chodí pešo alebo v aute s kolegom, ktorý obchádza vojnové hroby. Rolu počítača okupujú šanóny. Šéf na porade premieta na stenu oznam: „Nespi, život je zmena, a keď ju nevidíš, asi naozaj spíš.“
Tieto výjavy zo života trnavských úradníkov treba mať pred očami vždy, keď príde reč na reformu štátnych úradov. Ministerstvo vnútra ju spúšťa pod heslom „Všetko v jednom, jedno všade“, ale ľahko sa môže stať, že to dopadne na štýl „všetko jedno“. Aby k tomu nedošlo, treba si v prvom rade dať pozor na niekoľko mýtov.
Prvým je, že plošné škrty sa vyčerpali. Zistenie, že živnostníkov by v Trnave zvládlo obslúžiť o 40 percent menej úradníkov, sa nedá zovšeobecniť. Lenže to zovšeobecnenie by pokojne mohlo byť ešte horšie. Samotný štát považuje živnostenskú agendu za svoju výkladnú skriňu. Ako to vyzerá niekde, kde vybavujú menej ľudí, lehoty sú menej prísne a žiadna reforma sa nikdy nekonala? A ide obstarávanie či iné činnosti štátu lepšie ako personalistika? Nikto nevie.
Rovnako je falošná dilema, či chceme šetriť, alebo mať lepšie služby. Ak úradníci nebudú tráviť dni prechádzkami, poplatky sa nebudú platiť päť poschodí mimo úradovne a údaje sa nebudú prepisovať do zošitkov, ako je to v Trnave, budú splnené oba ciele zároveň. Príkladov by sa isto dalo nájsť iks.
Ďalším mýtom je, že úspory a vyššiu efektivitu možno nájsť v presúvaní škatuliek. Keď Ficova vláda začiatkom roka 2010 rušila ministerstvo životného prostredia, tiež tvrdila, že dôjde k „významnej úspore verejných financií“. Vec bola taká vážna, že bolo treba skrátené legislatívne konanie. Výsledok? Radičová ministerstvo obnovila a po týchto voľbách ho nechali aj smeráci, lebo ho vraj treba.
Teraz skúšajú rovnakú fintu vo veľkom – porušíme, pospájame, ušetríme. Kým nie je vidno, koho chcú prepustiť a ako preorať agendu, treba byť rovnako skeptický, ako keď dva roky dozadu hovorili, že rušenie envirorezortu bude mať „zásadný vplyv na právny štát, demokraciu a ekonomiku štátu“.
Rovnako netreba zabúdať, že pred deviatimi rokmi prebiehal presne opačný proces ako dnes, ktorý bol založený na presne rovnakých argumentoch. V roku 2003 schválila Dzurindova vláda koncepciu usporiadania miestnej štátnej správy, ktorá rozdelila jednotné úrady na množstvo špecializovaných. S cieľom zabezpečiť „transparentnosť“, „efektívnosť“ a „dobrú dostupnosť pre občana“.
Dobrým príkladom, že lepšia služba nemusí vôbec závisieť od organizačnej štruktúry, sú práve skúmané živnosti – úrad dokáže za človeka komunikovať s daňovým úradom, poisťovňou a súdom bez toho, že by s nimi bol akokoľvek organizačne prepojený.
Reforma by sa mala hlavne zamerať na to, ako šetriť, robiť konkrétne procesy lepšie a zabezpečiť kvalitný manažment. Lebo kým si živnostenskí úradníci obzerajú vojnové pomníky, je jedno, akú ceduľu majú na dverách.
Grécky premiér Samaras sa snaží dohodnúť úľavy, ale nemecká kancelárka má dôvod nevyhovieť, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Je dobré, že sa projekt reformy úradov Roberta Kaliňáka podarilo pribrzdiť, píše Lukáš Fila
