Nedávno mi padol do ruky text piesne Podstavec, ktorý som na melódiu Braňa Hronca napísal kedysi v osemdesiatych rokoch – boli sme vtedy susedia a takto sme sa po večeroch zabávali, aj keď nádej na medializovanie tých piesní bola malá.
Táto pieseň sa však vysielať mala – a dokonca ako scénka v televíznom kabarete Stana Radiča Super Super. Najprv mala prebehnúť súťaž – jej víťazi sa mali prebojovať na zlatý podstavec. Medzi dvoma porazenými – tých mali hrať Michal Dočolomanský a Jiří Kodet – mal potom prebehnúť takýto dialóg:
Dočolomanský: „Nebudeš mi veriť, ale som vlastne rád, že sme sa na ten podstavec nedostali.“
Kodet: „Proč?“
Dočolomanský: „Je na ňom málo miesta. Maximálne meter krát meter.“
Kodet mal potom vliezť do vreca, mala mu trčať iba hlava, aby mohol zvolať: „Do pytle! To jsem si ani neuvědomil. Oč více prostoru máme my, normální lidi.“
Potom mal prísť asistent, zaviazať vrece a odtiahnuť ho do zákulisia, na čo mala zaznieť hudba a Michal Dočolomanský (ku ktorému by sa pridal zbor) mal zaspievať pesničku Podstavec.
Bola to však na totalitu príliš dobrá pesnička. Nečudo, že to vyľakalo televíznych cenzorov – a hoci už bol určený termín vysielania (18. apríla 1988), v poslednej chvíli to zatrhli. Dodnes to odpočíva neodvysielané niekde v archíve.
