Ešte dôležitejšia otázka ako optimálny počet úradníkov je, aká časť agendy, ktorú štát vykonáva, je vôbec nevyhnutná, aby sme mohli fungovať.
K zisteniu spoločného projektu SME a firmy Accenture, že na určitom štátnom úrade je prezamestnanosť 40-percent, existuje len jedna replika: Iba?? Tak to musí byť teda vynikajúci úrad. Gašparovič by mal šéfa vyznamenať. Minimálne dvojkrížom prvého stupňa.
Auditovanie byrokracie špecializovanými firmami má v demokraciách už dlhú históriu. Výsledky kolíšu od štátu k štátu. Experti sa rozchádzajú - s drobným zveličením - najmä v tom, či činnosťou s najvyšším podielom na fonde pracovného času sú počítačové hry, alebo prezeranie pornografických stránok. Eventuálne – po novom - ešte Facebook. O tom „najvyššom podiele“ sa môžu viesť spory. Nie však o podstate javu, ktorý bol stokrát opísaný.
Skutočnosť, že v úrade, ktorý bol skúmaný, sa bránia počítačom a prevláda „papierová kultúra“, je tiež povedomá z histórie. Ničenie strojov, ktoré by zvýšili produktivitu, teda znížili potrebu pracovnej sily, je predsa známe už z takzvaného raného kapitalizmu.
Informatizácia je nepriateľ úradníka. Jeho najvyšším záujmom nie je obsluha klienta – napríklad živnostníka – ani štátu, ktorý ho platí, ale to, aby si udržal miesto. Respektíve, aby v hierarchii postúpil vyššie. Tak to jednoducho je.
Zistenie kontrolóra z Accenture, že „úradníci nie sú tlačení výkonnostnými ukazovateľmi, ale iba zákonnými lehotami“, tiež nie je novinka. Istý Cyril Northcote Parkinson už dávno napísal, že v sektore štátu „každá práca trvá tak dlho, koľko je na ňu času“. A dodal, že to je zákon, ktorému sa nedokázal ubrániť ani on sám. Konštatovanie, že pri racionálnejšej organizácii by úrad náplň svojej činnosti zvládol dokonca aj s polovicou zamestnancov, je aj tak inšpiratívne.
Aj keď nebude vypočuté a zohľadnené ani sčasti. Ešte podstatnejšie ako optimálny počet pracovníkov na výkon tej-ktorej agendy - ak hovoríme o šetrení - je však čosi iné: Koľko z tej agendy je vôbec nevyhnutné, aby sme fungovali?
A sme pri koreni veci. Tým, že v posledných dekádach štát – slovenský aj „európsky sociálny“ - napuchol do veľkosti ďaleko presahujúcej mieru potrebnú na výkon jeho funkcií, vznikla početná a mocná trieda verejných služobníkov, ktorej postavenie a privilégiá sa dajú pripodobniť k šľachte za feudalizmu. Či hovoríme o vzťahu k občanom, či k štátnemu rozpočtu (nájomníci).
Ich sila a vplyv, priamo úmerná početnosti, je dôvodom, prečo si na zoštíhlení, racionalizácii štátu vylámali v Európe zuby garnitúry odhodlanejšie a dôveryhodnejšie ako Fico & Kaliňák.
Je pravda, že jednofarebné vlády so silným mandátom majú oproti koalíciám lepšie možnosti, lenže v demokraciách Západu, nasiaknutých odborárskou logikou, je štátna byrokracia vrstvou s najvyššou schopnosťou obrany svojho záujmu.
Čítajte viac komentárov:
Nemecko je pripravenejšie znášať následky grexitu ako platiť Grécku ďalšiu pomoc, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Projekt SME na úrade naznačil, že vyháňať súkromníkov zo zdravotníctva nie je dobrý nápad, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Väčším trestom pre Breivika by bolo, keby nesmel šíriť svoje choré názory, myslí si Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
