Vysoká obľuba strán, ktoré sa oproti dnešnej aj predchádzajúcej vláde profilujú ako „tretie“, má viacero príčin. Niektoré z nich možno označiť za „objektívne“ - Mečiarova vláda skutočne spôsobila dlhodobé zaostávanie Slovenska za ostatnými štátmi V4 a vláda Mikuláša Dzurindu vzniknuté problémy riešila na úrovni, akú nemožno označiť za ideálnu. Na druhej strane sa vládnutie dnešnej koalície nijako nevymykalo z rámca, v ktorom pôsobia vlády krajín V4.
Ak dnes existuje rozšírený stereotyp, podľa ktorého bola Dzurindova vláda „taká istá“ ako Mečiarova, je to do značnej miery odrazom špecifického vývoja mediálneho diskurzu na Slovensku. Už začiatkom roka 1999 bolo zjavné, že Dzurinda pri rozdeľovaní vládnych postov nedokázal uspokojiť nároky všetkých koaličných strán. Novinári blízki nespokojným stranám reagovali kritikou, ktorá nebola vedená korektným spôsobom a prispela k dlhodobému pokriveniu vnímania politiky na Slovensku.
Na dobrú politickú stranu sa začali klásť tieto požiadavky: nesmie robiť kompromisy (kompromis je predsa vždy menej ako pôvodný návrh, preto a priori musí byť zlý), nikdy nesmie meniť svoje stanoviská a v ničom sa nesmie mýliť. Zrejme neboli zvolené náhodne - opierajú sa o intuíciu ľudí, podľa ktorej je prirodzené žiadať, aby strana mala pravdu a stála si za ňou.
Lenže podmienku neomylnej principiálnosti nemôže spĺňať žiadna strana, ktorá sa podieľa na vláde. Ak by sme od „dobrej“ strany žiadali, aby bola schopná urobiť kompromis vtedy, keď tým pohne dopredu riešenie problému, aby si bola schopná priznať chybu a v prípade zmeny stanoviska vedela dôveryhodne vysvetliť dôvody, hodnotenie by vyzeralo inak.
Paradoxne, strany, ktoré sa pôvodne snažili ťažiť z kritiky vedenej z „principiálnych“ pozícií, z nej nakoniec príliš nezískali - akokoľvek malý má strana podiel na vládnej zodpovednosti, nevyhne sa v niektorých prípadoch tomu, že nesplní „principiálne“ nároky. Keďže ich sama formulovala, je hodnotená ešte kritickejšie než iné strany. Ale pocit, že dobrá strana je pravdivá, nekompromisná a neomylná, sa uchytil a mnohí občania logicky usúdili, že dobrá strana na Slovensku nie je.
