Bohatí by mali do spoločného prispievať viac, opakuje Robert Fico. Jeho vláda navrhla zvýšenie sadzby pre bohatších na 25 percent. Zvyšujú sa aj sadzby odvodov.
„Považujem elementárnu mieru solidarity v podobe vyšších daní pre bohatých za spravodlivú a normálnu,“ tvrdí premiér.
Diskusia o tom, ako rôzne príjmové skupiny prispievajú na spoločné statky, ako sú polícia, armáda, súdy či školy, je legitímna. Je však primálo diskutovať len o sadzbách.
Jednak vyššie sadzby nemusia znamenať aj vyššie platby, lebo bohatí si vedia svoje daňové platby lepšie ošetriť šikovnými právnikmi.
A sadzby sú len sekundárny ukazovateľ oproti tomu, čo nás skutočne zaujíma: aký podiel z celkovo vyzbieraných peňazí zaplatia bohatší a aký tí chudobnejší?
Slovenská finančná správa čísla o distribúcii príjmov a platiteľoch daní neposkytuje. Čísla Štatistického úradu zase nie sú dosť podrobné.
Na porovnanie americký daňový úrad zverejňuje desiatky štatistík. Viete si pozrieť distribúciu platcov podľa príjmových skupín či rozdelenie podľa typov príjmov (od platov, dividend až po sociálne dávky či hazardné hry), ale aj priemernú výšku platieb daní za 400 najbohatších ľudí.
Na vyžiadanie mi Finančná správa poskytla prepočet, podľa ktorého 1,5 percenta najbohatších daňovníkov (39tisíc ľudí) zaplatilo v roku 2010 takmer štvrtinu objemu dane z príjmov fyzických osôb.
V USA aj v Británii zaplatí percento najbohatších 37, resp. 28 percent výnosu dane z príjmov.
Ak naša vláda nechce viesť debatu o solidarite len populisticky, mala by si aj stanoviť ciele, ako by sa jednotlivé skupiny na platení daní mali podieľať a zároveň ich začať pravidelne merať a vykazovať.
Autor: Gabriel Šípoš
