Ako vyzeral obyčajný deň v čase Slovenského národného povstania? V stredu 20. septembra Nemci útočili, povstalci sa bránili, vychádzali noviny, úrady normálne pracovali, v kine hrali s veľkým úspechom sovietske filmy a bolo vyhlásené stanné právo.
Niekedy nadránom, tak ako to mali vo zvyku, si americkí letci zašli nakúpiť tvarohové, lekvárové alebo makové koláčiky do pekárne U Mihálikov. Veliteľ ich síce viackrát upozornil, aby ich nekupovali toľko, veď treba nechať aj domácim, no nevedeli si pomôcť, neuveriteľne im chutili.
Po uliciach behali kolportéri, roznášali povstaleckú tlač. Čas, ústredný orgán Demokratickej strany na Slovensku, v úvodníku s názvom Do práce vítal obnovenie demokratickej Československej republiky, lepšej a dokonalejšej, ako bola tá predtým. V situačnej správe z 18. septembra informoval o ťažkých bojoch pri Prievidzi. Situácia na frontoch sa pre protihitlerovskú koalíciu vyvíjala priaznivo. Fíni podpísali mierovú zmluvu, zatkli rumunského diktátora, maršala Antonesca.
Mlieko nezdražovalo
Tlač venovala pozornosť zásobovaniu. Ceny mlieka a mliečnych výrobkov sa nezvyšovali a aj ich výkup prebiehal normálne. Evakuanti, ktorých front zatláčal do Banskej Bystrice, sa mali prihlásiť na banskobystrickom úrade práce, ktorý ich mohol zadeliť do práce. Obec Kordíky odovzdala dobrovoľnú zbierku pre evakuantov a Červený kríž pre nich zriadil ambulanciu.
Zvolenský Hlas národa sa vysmieval nemeckým a ľudáckym priepustkám: „Každý slovenský vojak, žandár a partizán, ktorý sa s touto priepustkou prihlási u nemeckej brannej moci a odovzdá svoje zbrane, zaistí si cestu do neba podľa známych zásad nemeckej brannej moci a gestapa. Požehnanie na cestu mu udelí Jozef Tiso. Zádušná omša bude slúžená za každého osobitne. Pohrebné trovy hradí bratislavská vláda.“
Skoro ráno začali do tržnice pod katolíckym kostolom prichádzať povozy z blízkeho i ďalekého okolia. Mlieko a maslo, ktoré by podľa redaktora najradšej predávali načierno, kačky, kurence a husi, vajíčka, syr, zemiaky, zelenina a ovocie, vidiecke ženy so svojimi produktmi a lesnými plodmi, bulharskí záhradníci vykladajú do svojich stánkov umytú a vyčistenú zeleninu.
Pomaly sa otvárajú aj malé obchodíky. Kanvičky na mlieko a k tomu melta, predsa len zrnkovej kávy je menej. Mlieko je semtam pre všetkých, semtam len pre tých, čo si objednajú. Ale veď dostať ho aj vedľa na trhu, len si treba privstať.
Cez týždeň je to trochu horšie s mäsom, ale predsa len front a nemocnice majú prednosť. V piatok a sobotu ráno je však aj hovädzina, aj bravčové a niekedy aj teľacina. „Všetkého je, všetko sa dá kúpiť, len musíme byť trpezliví.“
Kto mal šťastie, mohol si prečítať aj orgán československej armády Bojovník, cyklostylované Zvesti tisovskej posádky, revúcke Naše zprávy alebo Útok, komunistickú Pravdu a to nebolo zďaleka všetko.
Hlási sa slobodný vysielač
Ráno o tri štvrte na sedem sa do éteru ozvalo „Hlási sa slobodný slovenský vysielač“ a začal sa prvý blok vysielania. Správy sa tak ako v iných dňoch vysielali pravidelne o 7.00, 12.30, 16.00, 19.00 a 22.00. Najdôležitejšia bola, samozrejme, situačná správa československej armády na Slovensku. Hovorili o tlaku nacistických jednotiek v smere na Nemecké Pravno a Handlovú, miestne boje prebiehali aj v údolí Váhu, zvýšená činnosť bola hlásená z priestorov Kráľova Lehota a Telgárt.
V tento deň si cez éter pripomenuli aj siedme výročie smrti prezidenta T. G. Masaryka, odvysielali výzvu Poliakom žijúcim na území Československa, aby sa zapojili do boja proti fašizmu. Bolo oznámené, že Slovenská národná rada zriadila hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku. Pásma hudby boli popretkávané správami, ktoré s radosťou vítali úspechy spojencov v boji proti nacistom. Komentáre toho dňa sa zamerali na kritiku vysielania bratislavského rozhlasu.
Kino Pod Urpínom a kino Hron premietali sovietske filmy Stalingrad, Nádej a Ona bráni vlasť. Premietalo sa pre veľký záujem trikrát denne. Výťažok z premietania sovietskych filmov bol rozdelený pre ranených četníkov 5000, rodinám po padlých a raneným vojakom 2000.
Starostlivosť o občanov na oslobodenom území bola skutočne príkladná a neviem, či vôbec má v dejinách povstaní obdobu. Banskobystrické úrady ihneď prevzali vyplácanie sociálnych dávok a starobných dôchodkov, vyzývali zamestnávateľov, aby ihneď hlásili pracovné miesta, ktoré sa uvoľnili po tých, čo narukovali a mohli sa tak zamestnať evakuanti, ktorých v meste pribúdalo.
Týfus, známky, osveta
Myslelo sa aj na to, že vojna a väčšia migrácia ľudí prinášajú riziko infekčných chorôb. V týchto dňoch bola v Banskej Bystrici otvorená mikrobiologická stanica, ktorá začala vyšetrovať infekčné vzorky týfusu, paratýfusu, dyzentérie a iných závažných ochorení.
Pripravovalo sa vydanie nových poštových známok, na ktorých pracovali poprední umelci, a do obehu mali prísť začiatkom októbra. V poštových spojoch a v zabezpečení železničnej dopravy bolo, samozrejme, treba improvizovať a prispôsobovať sa situácii na fronte, pravidelné linky však fungovali.
Veľká pozornosť sa venovala osvetovej práci. Pripravovalo sa vydávanie nástenných novín Hlas ľudu a pre veľký záujem sa pripravovalo otvorenie nových jazykových kurzov ruského jazyka, prihlásených bolo už 210 záujemcov. Pripravovali sa informatívne materiály o Sovietskom zväze.
Aj major Daniel Kunic so svojím práporom mal celkom bežný deň: „Bežné bolo hliadkovanie a menšie potýčky s nepriateľskou hliadkou. Bežné bolo šťastie, ktoré mňa a mojich stále držalo, ako čert zlú dušu, lebo dosiaľ som mal u práporu len niekoľko menších škrabnutí, na ktoré majiteľ ani nebol hrdý.“ Kunic si všimol, že jeho mužstvo nemá strach z vybuchujúcich mín, čo zistil preskakujúc zo zákopu do zákopu. Jeden sa pokojne holil, iní sa bavili a pár metrov od nich vybuchovali míny a nad hlavami im svišťali guľky.
Schôdza legislatívnej komisie pri Predsedníctve Slovenskej národnej rady sa začala v Banskej Bystrici v jej sídle o 16.00 h. Rokovali o návrhu Povereníctva pre národnú obranu vo veci nariadenia ohľadne úpravy pôžitkov neprijatých dôstojníkov s tým, že návrh bude dopracovaný.
Povereník pre verejné práce netrval na návrhu nariadenia o správe kapitálovej účasti štátu v podnikoch štátnych, všeužitočných a súkromných. Rokovali aj o návrhu povereníka pre verejné práce, aby bol vydaný zákaz scudziť a zaťažiť banské oprávnenia. Zamietli návrh, aby sa o nariadení o výplate služobných pôžitkov zamestnancov v službách SNR, podriadených úradov a štátnych podnikov nerokovalo a vôbec nesúhlasili, aby sa takáto legislatívna norma prijala.
Poprava do dvoch hodín
Veliteľstvo československej armády na Slovensku vyhlásilo pre územie Slovenska stanné právo pre všetky osoby podliehajúce vojenskej súdnej právomoci za zločiny porušenia subordinácie, vzbury a odboja, zbabelosti, zbehnutia, plienenia, vyzvedačstva, vojenskej zrady, vraždy, lúpeže, podpaľačstva a verejného násilia. Každému za spáchanie týchto trestných činov hrozil trest smrti a nebolo možné sa proti nemu odvolať. Vykonaný mal byť do dvoch hodín.
Situácia na Turci sa v priebehu 20. septembra skomplikovala. Nacisti útočili v smere Majzel – Rudno a Kláštor pod Znievom a na východnom krídle frontu pri Martine. Povstaleckým jednotkám sa podarilo situáciu stabilizovať, ale nasledujúci deň Martin padol do nepriateľských rúk.
(Autor je riaditeľom Múzea SNP Banská Bystrica)
Autor: Stanislav Mičev
